Zdravotnícke noviny č. 23/2017 z 08/06/2017, s.: 6, Martin Kultan, Zaradenie: Názory
AD: MUDR. PETER OTTINGER:
Vítame každú rozumnú diskusiu či polemiku. Pod pojmom „rozumnú“ máme na mysli takú, v ktorej sa hovoria overené fakty, nešíria sa výmysly. Súdiac podľa dvoch posledných komentárov MUDr. Petra Ottingera (Prečo sa za to isté neplatí rovnako?; Hodnotenie kvality nemocníc je nezmysel), jeho prístup k diskusii je výrazne odlišný. Rád komunikuje bludy a svoje dojmy zamieňa za fakty.
V článku Prečo sa za to isté neplatí rovnako? (www.mediweb. sk, 16. mája 2017) je napríklad výmyslom autora tvrdenie, že zdravotná poisťovňa „hradí podľa zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s odstupom 90 dní“. Ak má autor pod pojmom „poisťovňa“ na mysli aj Dôveru, tak klame. Splatnosť faktúr od poskytovateľov je u nás 30 dní a je to celé prísne regulované legislatívou. Mimochodom, dodržiavanie platobnej schopnosti, t. j. splácanie faktúr, kontroluje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Vyzývame Dr. Ottingera, aby predložil dôkazy o tom, že „brzdíme splatnosť faktúr o tri mesiace“.
Rovnako nie je pravdivé autorovo tvrdenie, že „nemocnice ich (pohotovostné služby) v podstate poskytujú bezplatne, pretože poisťovne za nonstop zabezpečenie týchto služieb neplatia väčšine nemocníc ani cent a platia len za poskytnutý výkon, teda tak, ako v riadnom pracovnom čase“. Čistá fabulácia. V skutočnosti je naša úhrada v porovnaní s výkonmi poskytnutými v štandardnom pracovnom čase podstatne vyššia, a to až o 50 % (v niektorých prípadoch až o 57 %)!
O neznalosti skutočného stavu či o potrebe dezinformovať verejnosť svedčia aj ďalšie vyjadrenia autora. Napríklad tvrdí, že v situáciách, keď odštátnené ambulancie spotrebujú koncom mesiaca limit od poisťovní, zatvoria ambulanciu a na dvere vyvesia oznam o dovolenke. Doplnia ho informá ciou typu „Obslúži vás“ susedná, zväčša nemocničná ambulancia, kde čakáreň praská vo švíkoch. Nuž, toto možno platilo pred 10 a viac rokmi, dnes žiadna ambulancia nemá taký platobný mechanizmus, ktorý by definoval fixný limit, a už vôbec nie mesačný.
Za povšimnutie stojí aj návrh „zmeniť definíciu platiteľa poistného, …zaviesť platbu podľa sídla platiteľa“. V zdravotníctve však nič také nefunguje a ani v teoretickej rovine by takáto zmena nič nepriniesla. Autorovi evidentne chýba základná znalosť problematiky o platení odvodov. Nie, naozaj neplatí to, že ak má zamestnávateľ sídlo napríklad v Bratislave, tak jeho odvody skončia v Bratislave. A to autor asi nepočul o prerozdeľovacom mechanizme, ktorý už roky na Slovensku funguje.
V článku sú aj ďalšie „perly“, napríklad o príčinách zadlžovania nemocníc, kde autor ukazuje prstom raz na zdravotné poisťovne, potom na štát. A tvrdí, že štát diskriminuje mnohé nemocnice a je vinný za ich zadlžovanie. Nuž, fakty nepustia. Nemocnice, ktoré sú diskriminované, sa nezadlžujú. Naopak, zadlžujú sa tie, ktoré sú diskriminované pozitívne (rozumej štedro podporované).
Podobnými anekdotami prekypuje aj článok Hodnotenie kvality nemocníc je nezmysel (Zdravotnícke noviny, 18. mája 2017), kde autor už v úvodnej vete zavádza čitateľov tvrdením, že „poisťovne znova hodnotili kvalitu nemocníc“. Neprekáža mu, že si protirečí, keďže neskôr hovorí o tom, že nemocnice vlastne hodnotili pacienti. O miešaní jabĺk s hruškami svedčí aj zmienka o hodnotení hospodárskych ukazovateľov. Tie však žiadna zo zdravotných poisťovní nerobila. Všetky tri sa obmedzili na pacientsku spätnú väzbu k úplne iným ukazovateľom. Autor mal zrejme na mysli rebríček INEKO, ktorý však nezostavujú zdravotné poisťovne. INEKO poskytujeme informácie, ktoré si na účely porovnaní vyžiadajú, konzultujeme kvalitu týchto dát a ich interpretáciu. Autorovi odporúčame, aby kontaktoval zamestnancov tohto ekonomického inštitútu a ponúkol im svoje návrhy na zlepšenie.
Unikátom sú oba články, možno mienené dobre, ale zmätočnými informáciami (priam nezmyslami) veci neposúvajú vpred, ako by čitateľ očakával. Skôr vyvolávajú otázniky o záujmoch autora.
Ing. Martin Kultan, generálny riaditeľ Dôvera z. p.
Na základe výsledkov analýz ADL je jasné, že ES generuje neprimerané náklady, ktoré neprinášajú očakávanú protihodnotu.
PharmDr. Koloman Gachall, prezident ADL
Zadlžujú sa tie, ktoré sú diskriminované pozitívne (rozumej štedro podporované).