Zdravotnícke noviny č. 23/2017 z 08/06/2017, s.: 1 a 4, Jana Andelová, Zaradenie: Titulná strana
RNDR. JOZEF POSPÍŠIL:
Prílišná liberalizácia jedného z ministrov sa mu nepáčila, tak odišiel na dôchodok. Teraz riadi Asociáciu veľkodistribútorov liekov, emergentný systém nech funguje, uvítal by však menšie zmeny.
Vyštudoval som chemickú priemyslovku, ale pravá priemyselná chémia ma nezaujala, preto som hľadal, kde by som moju milovanú chémiu využil. Oslovila ma farmácia. Veď väčšina liekov je chemického pôvodu, dokonca aj rastlinné sa dajú synteticky vyrobiť. Preto som si vybral štúdium na Farmaceutickej fakulte v Bratislave. Po promócii mi bola ponúknutá funkcia kvalitára liekov v štátnom podniku MEDIKA. Následne som zastával rôzne funkcie ako vedúci skladovej prevádzky a vedúci odboru štátnych mobilizačných rezerv pre zdravotníctvo. Ako pomerne mladý, som bol vymenovaný do funk cie riaditeľa východoslovenskej MEDIKY v Košiciach. Po zmenách vo vedení štátneho podniku MEDIKA v roku 1989 som sa vrátil do Bratislavy a zastával som funkciu obchodného riaditeľa na generálnom riaditeľstve.
Prakticky som sa rozhodol po ukončení farmácie nástupom do štátneho zdravotníckeho zásobovania. V roku 1991, ihneď ako legislatíva umožnila vznik privátnych distribučných spoločností, som získal licenciu. S partnerom z Rakúska sme založili spoločne súkromnú distribučnú spoločnosť DRUGImpex, ktorú som prevádzkoval po piatich rokoch už samostatne ako 100-percentný majiteľ. Po 13 rokoch som dostal ponuku na predaj obchodného podielu. Ponuka bola z kategórie, ktoré sa nedajú odmietnuť a spoločnosť som predal.
Bol som jedným zo zakladajúcich členov ADL ktorá sa najskôr volala Asociácia súkromných distribútorov liekov, po prijatí za člena štátneho podniku MEDIKA sa súkromných odstránilo. Zastával som štyri funkčné obdobia funk ciu prezidenta Asociácie dodávateľov liekov ADL-ky.
Oslovili sme aj výrobcov liekov, ktorí ešte nemali etablované svoje asociácie, a majiteľov lekární. A z Asociácie distribútorov liekov sa stala Asociácia dodávateľov liekov. Združovali sme celý liekový reťazec od výroby až po lekáreň, po spotrebiteľa. Spolupracovali sme aj s inými asociáciami, zdravotnými poisťovňami a pacientskymi združeniami. Vtedy sme mali právo alebo možnosť hovoriť menom celého liekového reťazca, čo sa nám aj darilo. Tú silu liekového reťazca sme presadili aj v legislatíve, či už sa to týkalo dovoznej prirážky na lieky, obchodných prirážok a cenotvorby ako takej.
Aby som nezaprel lekárenstvo, že som len veľkoobchodník, ktorý predáva lieky, bol som aj majiteľom lekárne. Ale osobne som v lekárni nepracoval. Spĺňal som všetky kritériá, aby som mohol byť majiteľ, ako aj prevádzkovateľ. Vtedy som sa aktívne angažoval aj medzi lekárnikmi. Bol som predsedom Regionálnej lekárnickej komory v Bratislave. Pôsobil som aj vo funkcii prezidenta v Asociácii lekárnikov Slovenska so sídlom v Martine. Po predaji distribučnej spoločnosti som sa zo zdravotníctva vytratil. Prílišná liberalizácia počas ministrovania MUDr. Rudolfa Zajaca sa mi až tak nepáčila. Cítil som, že to zdravotníctvo, ktoré je aj v abecede posledné, že je akoby na vedľajšej koľaji, a tak som odi šiel do predčasného dôchodku.
Po 8 rokoch ,,dôchodkovania" ma oslovili zástupcovia troch najväčších distribučných spoločností, ktorí sa rozhodli založiť svoju vlastnú asociáciu. Sú to MED-ART, s. r. o., PHOENIX – Zdravotnícke zásobovanie, a. s., a UNIPHARMA – 1. slovenská lekárnická akciová spoločnosť.
V rámci ADL-ky, kde dvaja členovia AVEL sú dodnes aktívnymi členmi, dominantné postavenie získali výrobcovia. Distribútori prišli do fázy, keď považovali za vhodné, aby mali svoju vlastnú asociáciu, a tak sa rozhodli v októbri 2016 založiť AVEL – Asociáciu veľkodistribútorov liekov. Koncom januára tohto kalendárneho roku ma angažovali do funkcie výkonného riaditeľa. Na moje prekvapenie, lebo myslel som si, že osemročná odmlka bude pre mňa veľkým hendikepom. Rozhodli sa, že v tejto funkcii by mal byť človek, ktorý nepatrí do žiadnej z distribučných spoločností. Stále sú to konkurenčné spoločnosti. Aj v oblasti obchodu s liekmi, hoci je to špecifický tovar, konkurencia v boji o trh, samozrejme, existuje.
Založená bola za účelom ochrany, obhajoby a všestrannej podpory spoločných záujmov svojich členov vyplývajúcich z ich úloh a postavenia vo vzťahu k štátnym orgánom, ako aj ostatným článkom distribučného reťazca. Klamal by som, keby som nespomenul, že sú to aj ekonomické otázky. Spojenie týchto konkurenčných spoločností umocnil predovšetkým vývoj v cenotvorbe. Snaha ministerstva zdravotníctva znižovať ceny liekov a zdravotníckych materiálov má obrovský dosah nielen na výrobcov, nielen na distribúciu, ale, samozrejme, aj na lekárne. Takže v prvom rade je to otázka ekonomická, aby sa spoločnými silami dala udržať profitabilita spoločností, ktorá umožní nielen prežiť, ale aj investovať, budovať a reagovať na nové podmienky, ktoré prinášajú zvýšené náklady. Mám na mysli aktuálne emergentný systém, alebo na príklad aj pripravované overovanie originality liekov. Naše skúsenosti z praxe chceme využívať v prospech spolupráce so všetkými, ktorí rozhodujú a pôsobia v zdravotníctve. Či je to ministerstvo zdravotníctva, Štátny ústav pre kontrolu liečiv, zdravotné poisťovne, Slovenská lekárnická komora. Aby sme mali oficiálnu cestu k procesu legislatívy a mohli obhajovať svoje záujmy. Jedna z úloh, ktorú som ako výkonný riaditeľ dostal, bola prihláška do Asociácie zamestnávateľských zväzov SR. Zatiaľ sme neboli prijatí ako priamy člen, ale vzhľadom na štruktúru Asociácie zamestnávateľských zväzov patríme do Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu. Nie sme až takí nadšení z tohto zaradenia, lebo si myslíme, že farmácia by mala mať svoje priame zastúpenie. V neposlednom rade členovia AVEL prijali svoj etický kódex. Zhodli sa na tom, že konkurenčné prostredie nemôže byť prekážkou spolupráce a presadzovania spoločných záujmov. Jednomyseľne prijali tieto základné pravidlá správania pri všetkých obchodných činnostiach a všetkých vystúpeniach na verejnosti. Na Slovensku sú ešte dve spoločnosti, ktoré zásobujú celoplošne po celom Slovensku. Je to UNIMED a PHARMOS. Ostatných takmer 100 ďalších spoločností, ktoré majú povolenie na veľkodistribúciu liekov, sú spoločnosti, či už regionálneho významu alebo sa zameriavajú na určitú úzku skupinu liekov alebo sortimentu. AVEL nie je uzatvorená spoločnosť troch najväčších distribučných spoločností, má otvorené dvere. V týchto dňoch rokujeme o členstve práve so spomínanými 2 spoločnosťami.
Ťaží nás obrovská zadlženosť nemocníc. Nedávno bolo zverejnené, že nemocnice zriadené v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva majú obrovské dlhy, zadlženosť 650 miliónov eur po lehote splatnosti, v lehote splatnosti ďalších zhruba 400 miliónov. Z týchto 650 miliónov je 54,2 percenta dlhu za lieky. A to znášajú distribučné spoločnosti. Keď tri spoločnosti združené v AVEL predstavujú zhruba 87-percentný podiel na trhu, tak aj základ zadlženosti a úverovania zdravotníctva, respektíve nemocníc ide prostredníctvom distribučných spoločností aj za cenu nutnosti bankových úverov. Úroková zaťaženosť je pomerne vysoká, aj keď úroky v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi sú relatívne nízke. Zadlženosť nemocníc je veľkým problémom.
V novele išlo predovšetkým o zamedzenie nežiaduceho reexportu. Naši členovia neboli priamo zainteresovaní do reexportu, nevykonávali ho. Áno, dodávali lieky do lekární alebo niektorým distribučným spoločnostiam, ktoré reexportovali. Zákaz reexportu sa dotkol práve týchto subjektov, ale nepriamo sa dotkol aj našich členov. Obraty sa dočasne znížili, ale na druhej strane, tieto lieky sa predajú doma, dostanú sa k pacientovi.
Nebola, lebo ešte v čase príprav novely neexistovala. Ale AVEL sa chce prezentovať a hovoriť menom všetkých distribučných spoločností, aj v oblasti legislatívy. Zatiaľ sme neboli prizvaní, sami sa iniciatívne hlásime a začíname byť oslovovaní.
Prvopočiatočné investície boli smerované na softvér, už tu sa začali zvyšovať náklady. Opatrenia riešia otázku včasnosti dodávok liekov do lekární do 48 hodín, pričom čas dodávok nebol doteraz jedinou príčinou nedostatku humánnych liekov v lekárňach. Emergentný systém s novou povinnosťou fungovania nonstop 24 hodín denne, vrátane víkendov a štátnych sviatkov, znamená neprimeranú záťaž nielen pre veľkodistribútorov, ale aj pre lekárne. Zároveň výrazne zvyšuje prevádzkové, personálne, logistické a iné náklady. Reálny výpadok liekov u výrobcu z objektívnych dôvodov však emergentný systém nevyrieši. Komunikovali sme so štátnou tajomníčkou ministerstva zdravotníctva, že nemáme so systémom problém, dnes sa zásobujú lekárne aj niekoľkokrát denne a najneskôr do 24 hodín je vždy zásielka doručená do každej lekárne. Problémom sú víkendy, snažíme sa kvantifikovať dosahy alebo služby, ktoré musíme zabezpečiť. To nie je jeden človek, ktorý by v prípade pohotovosti nastúpil, ide o x pracovníkov, či už je to na obchodnom úseku, skladovom hospodárstve, šoféri na rozvoz liekov… Prvé mesiace ukázali, že objednávky boli expedované aj cez víkend. Sledujeme zásielky aj podľa ATC skupín a dá sa zjednodušene povedať, že prakticky neboli objednávané lieky, ktoré by nepočkali do pondelka na bežný rozvoz. A náklady na zabezpečenie pohotovosti sú pomerne vysoké. Po rozpočítaní prvotných nákladov na emergentný systém môžeme hovoriť o sume až okolo 100-tisíc eur ročne. Naším záujmom je iniciovanie mini novely. Emergentný systém nech funguje, ale chceli by sme, aby sa obmedzili víkendy a sviatky. Nie každý nedostatok lieku je spôsobený tým, že chýba na skladoch alebo v lekárňach, je to celý rad faktorov, ktoré pôsobia. Môže ísť aj o lekárne, ktoré sa dostali do finančných ťažkostí, neplatia načas faktúry, majú určité obmedzenia aj pri objednávaní od distribútorov. Analýza Slovenskej lekárnickej komory hovorí, že až 800 lekární, z vyše 2 300, je v červených číslach. To znamená, že ekonomika lekární je ohrozená a hrozí im kolaps a zánik. A snahou každého distribútora je mať solventného odberateľa. Ktorá matka by chcela niečo zlé pre svoje deti. Spolupracujeme s lekárnickou komorou, snažíme sa kroky robiť spoločne, aby sa nestalo, že sa lekárne dostanú do ťažkostí, urobia dlhy a zaniknú. Keď sme na túto tému diskutovali na ministerstve zdravotníctva, ale aj so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, vypočuli sme si názor, že aj keby zaniklo 800 lekární, pravdepodobne by sa nič nestalo. Dokonca VšZP v rámci úsporných opatrení uvažuje o novelizácii zákona, aby nemusela povinne uzatvárať s každou lekárňou zmluvu. A tvrdia, že keď sa zníži počet lekární, až tak veľa sa pre pacientov nestane. My však avizujeme, že sú ohrozené menšie lekárne, hlavne vidiecke a tzv. jednokonky. A tam by už dostupnosť liekov pre pacientov mohla byť ohrozená.
Zaregistroval som v médiách, že si museli pacienti ísť kupovať liek do Česka alebo Rakúska, pretože na Slovensku bola zrušená registrácia. Myslím si, že to nie je dosah emergentného systému, že by výrobcovia rušili registrácie. Každý výrobca má svoju obchodnú politiku, stratégiu a pravdepodobne objem, ktorý u nás predávajú, je pre nich zanedbateľný, a rozhodli sa v niektorých prípadoch aj takýmto spôsobom registráciu riešiť.
Po takmer dvojročnej príprave minulý týždeň v pondelok sme podpísali zakladateľskú listinu a vznikla Slovenská organizácia pre overovanie liekov – SOOL. Asociácia AVEL je jedným zo zakladajúcich členov spolu s AIFP, GENAS a SLeK. Celý systém je veľmi nákladný a bude fungovať od 9. februára 2019. Od tohto dátumu všetky náklady, ktoré sú s tým spojené, znášajú výrobcovia, respektíve držitelia registrácií príslušného lieku. Náklady sa rozpočítajú na okolo 288 držiteľov registrácií liekov. Európska komisia odporučila členským krajinám tri IT spoločnosti, ktoré vybudujú systém, dve sú z Veľkej Británie a jedna z Nemecka. SOOL sa rozhodla pre nemeckú, zatiaľ bola podpísaná dohoda o spolupráci, po registrácii SOOL bude podpísaná zmluva a začne sa pracovať na systéme. Do februára 2019 všetky náklady znášajú zakladajúci členovia, s čím nie sme spokojní. Podľa Delegovaného nariadenia Európskej komisie by distribútori a lekárnici, ako zúčastnené strany overovania, mali byť členmi bezplatne. Veríme, že spoločne v SOOL nájdeme vhodné riešenie, ktoré bude prijateľné pre všetkých zúčastnených. Aktuálne po podpise zmluvy s IT spoločnosťou budeme požadovať dodanie tzv. dátového rozhrania, aby ich distribučné firmy a majitelia lekární mohli zakomponovať do svojich softvérov. V roku 2017 by mali prebehnúť pilotné skúšania systému, v roku 2018 už bude prebiehať skúšobné obdobie a vo februári 2019 sa ide naostro. Ak by systém nefungoval, od februára 2019 by sa mohlo stať, že sa príslušné lieky nedostanú alebo nebudú uvoľnené na Slovensku.
AVEL spolu so Slovenskou lekárnickou komorou zadali spracovať nezávislú relevantnú analýzu vývoja, predovšetkým ekonomických podmienok, činností distribučných spoločností a lekární od roku 2006. Dosahová analýza by mala prezentovať dôsledky erózie cien a úhrad na obchodnú maržu distribúcie a lekární. Súčasne by mala ukázať nárast prácnosti v raste objemov expedovaných a dispenzovaných balení liekov a vývoj zadlžovania liekového reťazca. Referencovanie cien liekov má obrovský negatívny dosah. Podľa predbežných odhadov referencovanie cien znížilo až o 42 percent prevádzkové výsledky distribučných spoločností. Ďalšie znižovanie obchodnej prirážky veľkodistribútorov liekov môže viesť k situácii, že nebudú schopní pokryť svoje náklady na prevádzku, čo môže vyústiť až k ich zániku so všetkými následkami pre zdravotníctvo. Želáme si stabilitu a udržateľnosť liekového reťazca pre spoločné a úspešné zaistenie verejnej služby všetkým pacientom v Slovenskej republike. Aj tento fakt hovorí o tom, prečo vznikol AVEL.
Jana Andelová
JOZEF POSPÍŠIL
(1951) Vyštudoval Farmaceutickú fakultu UK, pôsobil v štátnom podniku
MEDIKA, bol majiteľom veľkoobchodu s liekmi a od roku 2017 je riaditeľom
Asociácie veľkodistribútorov liekov.