Trend č. 28/2017, 13/07/2017, s.: 28 a 29, Mária Hunková; Zaradenie: Ekonomika, Zdravotníctvo
Rezort zdravotníctva prišiel s dôležitou novelou o úhrade liekov. Zmeny predkladá na pripomienkovanie v čase dovoleniek
Mária Hunková
Výrobca dokáže klinickými štúdiami, ale aj praxou, že jeho liek je účinný. Ministerstvo zdravotníctva ho teda zaradí do tzv. kategorizačného zoznamu, čím má farmaceutická firma aj pacienti garantované, že ho budú zdravotné poisťovne plne preplácať. Takto to funguje pri vstupe liekov na slovenský trh dnes. Novela z dielne rezortu Tomáša Druckera však chystá radikálne zmeny.
Tie by mali viesť k tomu, že tento systém sa bude uplatňovať len pri niektorých liekoch. Konkrétne pri tých, ktoré nie sú pre štát príliš drahé. Lieky, za ktoré zdravotné poisťovne ročne zaplatia viac ako 1,5 milióna eur, by podľa návrhu ministerstva bolo možné z kategorizácie vyradiť a presunúť do tzv. podmienenej kategorizácie. Týkať by sa to malo zhruba 200 liekov. Zámerom je podľa rezortu vedieť detailnejšie predvídať vývoj ich nákladov. Liečba pacientov tým vraj nebude ohrozená. Ministerstvo totiž umožní vstup do kategorizácie zase tým liekom, ktorým to doteraz neumožňovalo prísne nastavenie parametra nákladovej efektívnosti.
Cena je jedným z kritérií, ktoré rozhoduje o tom, či bude liek plne hradený z verejného zdravotného poistenia, pričom dnes možno do kategorizačného zoznamu zaradiť liek s maximálnou cenou predstavujúcou 24-násobok priemernej mesačnej mzdy. Ministerstvo chce tento cenový strop zdvihnúť na 41-násobok. Pre lepšiu predstavu – nominálne ide o sumy 21 888 eur verzus 37 392 eur.
Asociácia inovatívneho farmaceutického priemyslu (AIFP) vo všeobecnosti so zmenami nemá problém. Akurát sa jej nepáči, že jediným posudzovaným kritériom majú byť náklady. „Musí sa prihliadať aj na klinický prínos lieku, záťaž ochorenia, ako aj sociálno-etický rozmer. Pri cenovej hranici revízií na 1,5 milióna eur sa môže stať, že niektoré lieky, ktoré vstúpili na trh a sú dnes štandardom liečby, by mohli byť revidované,“ hovorí prezidentka AIFP Katarína Slezáková. Podľa nej by tak mohlo dôjsť k nedostupnosti týchto liekov pre pacientov.
Rovnakého dôsledku sa obávajú aj pacientske organizácie. „Nielen u pacientov s Crohnovou chorobou, ale aj u iných skupín pacientov s presne nastavenou špecifickou liečbou konkrétnymi liekmi je nepredstaviteľné, aby mohli o túto liečbu prísť len na základe faktu, že sú pre systém pridrahí,“ hovorí predsedníčka Slovak Crohn Clubu Nina Kováčiková.
Dodávateľom liekov sa zase rezortom navrhovaný model javí ako brzda. Najmä inovatívne lieky totiž vo svojej cene nesú aj náklady na vývoj. „Ak sa táto cena bude nekriticky stláčať a stúpať finančné zaťaženie výrobcov, obmedzia sa zároveň zdroje na vývoj nových liekov, ktoré by v budúcnosti mohli pomôcť mnohým pacientom,“ myslí si prezident Asociácie dodávateľov liekov Koloman Gachall.
Režim podmienenej kategorizácie, do ktorej by mali najdrahšie lieky prejsť, zákon už pozná. V súčasnosti sú tam lieky, ktoré zdravotné poisťovne preplácajú v plnej sume na základe výnimky. Takýmto spôsobom zväčša lekár žiada o uhradenie inovatívnych liekov pre svojho pacienta. Respektíve o preplatenie použitia liekov na inú diagnózu, ako na ktorú boli pôvodne na Slovensku registrované a kategorizované. Predložený návrh zákona však počíta so zmenami aj tu.
Rezort v novele navrhuje, aby lieky v podmienenej kategorizácii poisťovne viac nepreplácali v celej sume. Po novom by mali hradiť len 70, 80 alebo 90 percent z ceny v závislosti od toho, či sú na slovenskom trhu jeden, dva alebo viac rokov. Päť percent by mal doplácať poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, teda nemocnica alebo ambulancia, ktorá o liek na výnimku v mene pacienta žiada. Zvyšok by mal ísť na účet výrobcov. Plne hradené by mali zostať akurát lieky s neregistrovanou indikáciou, čo sú primárne lieky pre detských pacientov a špecifické onkologické prípady.
Prezident Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth tvrdí, že nikde inde vo svete sa nestretol s tým, aby poskytovatelia znášali finančnú spoluúčasť na liekoch. Ako povedal, je to úplne nepochopiteľný návrh. „Považujem za úplne scestné, aby sa na úhrade lieku, ktorý napríklad onkologickému pacientovi zachráni alebo predĺži život, podieľal predpisujúci lekár. Ministerstvo asi ťažko vysvetlí, o aký náklad poskytovateľa zdravotnej starostlivosti by išlo z pohľadu daňových a účtovných zákonov,“ hovorí. Zároveň pripomína, že ľudia odvádzajú odvod za zdravotné poistenie poisťovni, a nie lekárovi.
N. Kovačiková je presvedčená, že ak sa zavedie päťpercentná spoluúčasť poskytovateľov v súčasnej situácii, keď väčšina zdravotníckych zariadení bojuje so zadlženosťou, bude to lekárov odrádzať od predpisovania liekov na výnimku. „Pacienti, ktorí potrebuje špecifickú liečbu a u ktorých neexistuje iná alternatíva liečby, ostanú bez možnosti zabojovať o svoje zdravie a dostať sa k odporúčanej liečbe,“ hovorí.
Rezort reaguje, že lieky na výnimku nie sú v zozname kategorizovaných liekov, ktoré sú hradené z verejného zdravotného poistenia, pretože dostatočne nepreukázali svoju účinnosť alebo efektivitu. Ak ich teda lekár predpisuje pacientovi, tak bez záruky, že mu pomôžu. „Existuje mnoho liekov, ktoré sú na Slovensku síce registrované a kategorizované, ale lekári ich predpisujú aj na indikácie, kde nebola dokázaná ich účinnosť, respektíve nákladová efektívnosť. Tieto prípady odčerpávali zdroje zo systému, často bez preukázaného benefitu pre samotného pacienta,“ dodáva hovorkyňa ministerstva Zuzana Eliášová.
Rezort je toho názoru, že ak „poskytovatelia na seba preberú morálne riziko predpisovania takýchto liekov, ich preskripcia bude výrazne efektívnejšia“. Tiež si od zmien sľubujú, že výrobcovia prestanú obchádzať systém. Niekedy sa totiž farmafirme z ekonomického hľadiska neopláca kategorizovať liek, pretože tie majú určenú maximálnu cenu, ktorá môže byť nižšia ako tá, ktorú si nastavili výrobcovia.
O zaradenie do kategorizačného zoznamu preto nepožiadajú, keďže vedia, že v režime lieku na výnimku im podľa aktuálnych pravidiel poisťovňa preplatí celú sumu. Veľakrát sa vraj navyše stáva, že výrobcovia zavádzajú pri udávaní predpokladaných nákladov na dané lieky a časom štát zistí, že neprimerane narastajú. Ďalším dôvodom zmien má byť, že proces so schvaľovaním výnimiek je zložitý, a preto chorí neraz čakajú mesiace, kým je dovoz lieku schválený. Poisťovne totiž vyhodnocujú, či napríklad neexistuje pre pacienta porovnateľná alternatíva a už hradená liečba alebo či je vôbec predpoklad zlepšenia zdravotného stavu alebo predĺženia života. Rezort tvrdí, že po novom sa k liekom na výnimku pacienti dostanú ľahšie.
Vďaka tomu, že zdvihnú strop nákladovej efektívnosti, ich vraj budú môcť držitelia registrácií pretlačiť do zoznamu kategorizovaných liekov a lieky tak nebudú musieť byt v podmienenej kategorizácii. To je však relatívne, lebo aby bol liek riadne kategorizovaný, musí splniť oveľa viac podmienok ako len nákladovú efektívnosť. Napríklad jeho bezpečnosť musí byť potvrdená terapeutickou praxou, čo je v prípade inovatívnych liekov zrejme ťažko realizovateľné.
Vlani zdravotné poisťovne preplatili lieky na výnimky za vyše 36,3 milióna eur. Z pohľadu dosahov na verejné prostriedky poisťovňa Dôvera vníma pozitívne zámer rezortu zaviesť spoluúčasť na financovaní drahej liečby. No varuje, že novela jednoznačne neurčuje, akou formou majú na liečbu prispievať poskytovatelia, a nie je ani jasné, kde na to nájdu zdroje. „Rovnako návrh neuvádza, kto sa bude podieľať na úhrade lieku v prípade, že výrobca lieku odmietne poskytnúť zľavu,“ upozorňuje PR špecialista súkromnej poisťovne Matej Štepianský.
Podobnú pripomienku majú výrobcovia liekov. V návrhu zákona je totiž uvedené, že zdravotná poisťovňa „môže“ uhradiť liek, zdravotnícku pomôcku alebo dietetickú potravinu do stanovenej výšky. Podľa AIFP im to zákon nemá dávať ako možnosť, ale ako povinnosť. Vo všeobecnosti sú však výrobcovia podľa K. Slezákovej pripravení niesť finančné aj klinické riziká spojené s uvedením nového inovatívneho lieku na trh. „Takéto dohody medzi výrobcami a zdravotnou poisťovňou sa už dlhé roky používajú v európskych krajinách, napríklad v Anglicku, vo Švédsku, Fínsku, ale zaviedli ich aj v Poľsku,“ hovorí przidentka AIFP.
Zástupcovia dodávateľov liekov upozorňujú, že z novely nie je úplne jasné, čo sa stane s finančnou úhradou výrobcu, na čo budú peniaze použité. „Výrobcovia budú platiť, ale nie je deklarované, že na konci nimi zaplatený rozdiel skutočne pomôže zabezpečiť efektívnu liečbu pre pacientov. Ak chce rezort zabezpečiť dostupnosť liekov, ako rozumnejším by sa javila skôr kompenzácia vzniknutého rozdielu priamo vo forme konkrétneho lieku,“ dodáva K. Gachall.
Lieky registrované a kategorizované = vždy hradené z verejného zdravotného poistenia.
Lieky registrované, ale nekategorizované = ak majú byť pacientovi plne preplatené, zdravotná poisťovňa musí schváliť ich dovoz, ide o tzv. lieky na výnimku v režime podmienenej kategorizácie.
Lieky neregistrované = ak majú byť hradené z verejného zdravotného poistenia, musí ich dovoz schváliť ministerstvo zdravotníctva.
83,2 mil. balení liekov na predpis spotrebovali vlani Slováci.
„Považujem za scestné, aby sa na úhrade lieku podieľal predpisujúci lekár. S niečím podobným som sa nikde inde vo svete nestretol.“ Prezident Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth
„Je nepredstaviteľné, aby pacienti so špecificky nastavenou liečbou o ňu mohli prísť len preto, že sú pre systém pridrahí.“ Predsedníčka Slovak Crohn Clubu Nina Kováčiková