sme.sk, Sme Plus / Plus, 21.07.2016, Mária Hunková / Trend
V našich lekárňach chýbajú stovky liekov. Aké to sú?
Tisíce hlásení o chýbajúcich liekoch. Najhoršie sú na tom pacienti s poruchami srdca či diabetici.S lovenská lekárnická komora (SLeK) dostala za deväť mesiacov takmer päťtisíc hlásení o nedostupnosti liekov. …
Tie najviac chýbajú pacientom s poruchami srdca či po chirurgických zákrokoch, onkopacientom, ale aj ľuďom s neurologickými problémami a diabetikom.
V lekárňach sa k svojim liekom nedostanú, aj keď dodávatelia tvrdia, že na Slovensko priviezli dostatočné množstvo. Očividne sa stali lukratívnym artiklom pre vývoz do iných krajín, komentuje prezident SLeK Ondrej Sukeľ.
Komora už pred tromi rokmi upozorňovala na problém, keď zverejnila zoznam vyše 170 chýbajúcich liekov. Vtedajšie vedenie ministerstva zdravotníctva ju obvinilo zo šírenia poplašnej správy.
SLeK preto v spolupráci s Asociáciou farmaceutického priemyslu a Asociáciou na ochranu práv pacientov zabezpečila softvérovú aplikáciu, ktorá priamo z informačného systému lekárne umožňuje každému lekárnikovi oznámiť nemožnosť zabezpečiť liek pre konkrétneho pacienta.
Aplikáciu doteraz využilo vyše tristo z celkovo približne dvetisíc lekární. Už na tejto vzorke sa ukázalo, že chýba minimálne štyristo druhov balení rôznych liekov. Dáta sú pritom očistené od hlásených výpadkov, ktoré zverejňuje Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL). Zároveň sa vo veľkej miere prekrývajú s liekmi, ktoré ústav zakázal vyvážať.
„Hlásenia na väčších číslach potvrdili to, čo tvrdíme od roku 2012 – nedostupnosť liekov je rastúcim problémom, ktorý už ohrozuje zdravie a životy pacientov v mene bezprácneho biznisu niektorých veľkodistribútorov,“ hovorí O. Sukeľ.
Podľa zozbieraných dát najviac chýbajú lieky Fraxiparine, Eliquis, Xarelto či Pradaxa.
Všetky sú na ovplyvnenie zrážania krvi a používajú sa napríklad po operáciách či ako prevencia cievnej mozgovej príhody u pacientov s poruchou srdcového rytmu a podobne. „Krvná zrazenina môže spôsobiť smrť pacienta,“ hovorí O. Sukeľ.Dodávky dostatočné
Liek Pradaxa vyrába nemecká firma Boehringer Ingelheim Pharma a jeho dovoz zabezpečuje jej slovenská pobočka.
Podľa riaditeľky pre korporátne záležitosti Hany Spitzerovej pravidelne dodávajú dostatočné množstvo tohto lieku, no majú informácie, že pacientom chýba.
Dôvodom je podľa nej reexport do zahraničia, ktorý ovplyvňuje dostupnosť aj ďalších liekov z ich portfólia.
Liek Eliquis vyrába Bristol-Myers Squibb a na Slovensko ho dováža spoločnosť Pfizer. Aj hovorca dodávateľa Miroslav Lednár hovorí, že na slovenský trh prichádza v množstve aj s rezervou.
„Cena lieku Eliquis a tiež ceny ostatných antikoagulačných liekov sú však na Slovensku také nízke, že sú zrejme neodolateľným lákadlom pre obchodníkov, ktorí sa snažia zvýšiť svoj zárobok na trhu s vyššou cenou liekov,“ dodáva.
Podľa M. Lednára dodaním lieku distribučnej spoločnosti, ktorá ho má doviezť do lekární, strácajú akúkoľvek kontrolu nad pohybom liekov.
Čiastočne sa tento problém snažili vyriešiť rozložením dodávky pre distribučky do častých a menších dodávok.
Namiesto na mesačnej ich dodávajú na týždennej báze, čo však situáciu zlepšilo len čiastočne. TREND oslovil aj dodávateľov ostatných nedostatkových liekov, no do uzávierky neodpovedali. Rozdiel v desiatkách eur.
Ceny liekov na Slovensku sa určujú ako priemer troch najnižších cien v EÚ. Na Pradaxe si dokážu vývozcovia zarobiť napríklad pri predaji na nemecký trh od 30 do 80 eur na jedno balenie. V prípade Fraxiparine je to 17 až 40 eur a podobne je to aj pri ostatných liekoch.
Pred zavedením referenčnej ceny bolo 82 držiteľov povolenia na veľkodistribúciu humánnych liekov, v súčasnosti je ich 144. Sám rezort hovorí, že eviduje firmy, ktorých jediným cieľom je zarábať na nízkej cene liekov.
Aj keď ministerstvo vydáva povolenie na distribúciu, odobrať ho takýmto firmám nemôže, „pretože medzi základné činnosti veľkodistribúcie patrí aj vývoz“, zdôvodnila hovorkyňa ministerstva Stanislava Pondelová. Navyše fakt, či spoločnosť bola založená len na reexport, nemusí pri podávaní žiadosti deklarovať.
S vývozom liekov pomáhajú aj niektoré lekárne. Podľa O. Sukeľa im viaceré distribučky v pravidelných intervaloch zasielajú ponuky na odkúpenie konkrétnych liekov. Zisk lekárne v takomto prípade mierne prevyšuje štandardný.
Motivujúce môže byť hlavne to, že lekáreň získava peniaze okamžite, nie s oneskorením ako od zdravotnej poisťovne.
Klepnúť po prstoch špekulantom by mohla pripravovaná novela zákona o liekoch. Podľa nej by distribučky mohli dodávať lieky iba do lekární a ak im nejaké zostanú, budú ich musieť vrátiť výrobcovi. Vyvážať lieky do zahraničia budú môcť len výrobcovia.
„Možno očakávať, že zmeny najviac zasiahnu distribučné spoločnosti, ktoré vznikli po roku 2011, teda v období, keď došlo k zníženiu ceny liekov.
Tieto spoločnosti budú mať s uplatňovaním nových pravidiel problém a môže dôjsť k ich postupnému zániku,“ predpovedá prezident Asociácie dodávateľov liekov Koloman Gachall.
Text pôvodne vyšiel v týždenníku Trend.