Farmaceutické spoločnosti suplujú štát

« Späť
Slovenská verzia » Médiá » Tlačové správy » Farmaceutické spoločnosti suplujú štát

09.02.2012, Bratislava

Asociácia dodávateľov liekov a zdravotníckych pomôcok (ADL) ostro protestuje proti neférovým a zavádzajúcim tvrdeniam ministerstva zdravotníctva o vynakladaní finančných prostriedkov na marketingové aktivity.

„Ani jedna z farmaceutických spoločností pôsobiacich na trhu nevynakladá mesačne na samotných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti peniaze vo výške niekoľko stotisíc eur, ako bolo zverejnené na základe vyjadrení ministerstva zdravotníctva. Vyzývame preto ministra zdravotníctva, aby bezodkladne, tak ako mu to ukladá zákon, zverejnil na web stránke ministerstva všetky získané údaje. Tak bude možné jasne definovať položky, ktoré boli účelové skryté pod zverejnené celkové čiastky“ povedala Jana Srníková, hovorkyňa ADL. Údaje zverejnené na základe novely Zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach v sebe nezahŕňajú iba hodnotu plnení poskytnutých poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ale aj iné výdavky spoločností na celý rad ich vlastných marketingových a reklamných aktivít, od nákladov na klinické štúdie, obchodných reprezentantov až po televíznu reklamu.

„Spoločnosti aj na základe viacerých právnych analýz zahŕňali do údajov zasielaných ministerstvu de facto všetky svoje reklamné a marketingové výdavky, nakoľko zo znenia zákona jednoznačne nevyplýva, že spoločnosti majú uvádzať len údaje o výdavkoch, ktoré boli poskytnuté priamo poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Spoločnosti s ohľadom na jestvujúcu právnu neistotu chceli týmto postupom predísť prípadným sankciám zo strany ministerstva, ktoré sa v prípade nepredloženia zákonom požadovaných údajov udeľujú až do výšky 250 000 EUR“ uviedla Jana Srníková.

Jednu z najvýznamnejších položiek z celkových súm, o ktorých informovalo MZ, tvoria napríklad zľavy od výrobcov pre lekárne, čo v konečnom dôsledku znamená úsporu pre pacientov. Medzi ďalšie položky boli započítané tiež náklady na reklamné aktivity súvisiace najmä s voľnopredajnými liekmi (reklama – rozhlas, tlač, TV, propagačné materiály), neintervenčné klinické skúšania, marketingové prieskumy bez ktorých nie je možné stanoviť preferencie trhu a nastaviť obchodnú politiku jednotlivých spoločností, ale aj náklady na prístrojovú techniku, ktorá bola následne darovaná. Súčasťou nákladov sú tiež výdavky spojené s kontinuálnym vzdelávaním lekárov. Išlo o podporu kongresov, seminárov a konferencií, ktoré umožňujú získať zdravotníckym pracovníkom potrebný počet kreditov (100 – 250 kreditov na päť rokov), tak ako to stanovuje vyhláška č. 366/2005 MZ SR. „Náklady na vzdelávanie lekárov pritom nepredstavovali ani tretinu celkových nákladov“ uviedla Jana Srníková.

Údaje zverejnené MZ SR sú pritom špecifické, keďže ide o čísla za mesiac, ktorý je výnimočný objemom koncoročných aktivít. December je pre všetky obchodné spoločnosti pôsobiace na trhu ťažiskový. Je to tiež obdobie respiračných ochorení, kedy sa realizuje najviac marketingových aktivít v súvislosti s voľnopredajným liekmi. Zároveň boli v niektorých prípadoch v decembri hradené marketingové aktivity z predchádzajúcich mesiacov, čo zvýšilo celkové náklady spomínaných subjektov.

Farmaceutické spoločnosti sú súkromné spoločnosti, ktorých činnosť prísne reguluje samotné MZ SR. To stanovuje maximálne ceny liekov hradených zo zdravotného poistenia, čím priamo vplýva na výšku ziskov jednotlivých spoločností. Výdaj finančných prostriedkov na marketingové aktivity v prípade hradených i tzv. voľnopredajných liekov prísne obmedzuje hneď niekoľko zákonov a nariadení: Zákon o reklame, Zákon o lieku, Zákon o úhradách, ale aj Etický kódex farmaceutického priemyslu. Všetky farmaceutické spoločnosti sú zároveň zo strany materských spoločností pravidelne auditované, a to spravidla podľa prísnejších pravidiel, ako stanovuje slovenská legislatíva.

**Farmaceutické spoločnosti sú rýdzo súkromné obchodné spoločnosti, napriek tomu už viac než 20 rokov suplujú štát hneď v niekoľkých dôležitých oblastiach, kde by bez ich pomocnej ruky a finančných prostriedkov celý systém skolaboval:

1. Dlhodobé „úverovanie“ slovenského zdravotníctva

  • farmaceutické, distribučné spoločnosti i samotní výrobcovia liekov pomáhajú zdravotníckym zariadeniam tolerovaním oddialenia uhradenia faktúr za dodané lieky a špeciálny zdravotný materiál, a to neraz aj o viac než 400!!! dní
  • ak by začali naraz požadovať zaplatenie všetkých meškajúcich faktúr, značná časť, najmä štátnych zdravotníckych zariadení finančne skolabuje v priebehu 1 mesiaca

2. Poskytovanie zdravotníckej techniky

  • pomoc zdravotníckym zariadeniam formou zapožičiavania prístrojovej, najmä diagnostickej techniky, ktorú nie sú schopné vzhľadom na nedostatok financií zakúpiť a to za symbolické poplatky (obvykle 1 EUR)
  • odobratím týchto prístrojov by časť zdravotníckych zariadení nebola schopná poskytnúť pacientom kvalitnú zdravotnú starostlivosť

3. Edukácia lekárov

  • financovanie kontinuálneho celoživotného vzdelávania lekárov, ktoré im povinne vyplýva z Vyhlášky MZ č.366/2005
  • ministerstvom zdravotníctva kritizované kongresy, konferencie a semináre sú práve možnosťou pre lekárov, ako získať dostatočný počet kreditov, bez ktorých by im mohla byť odobratá registrácia v rámci komôr
  • miesto a čas konania medzinárodných kongresov s počtom účastníkov 4 – 6 tisíc neurčujú farmaceutické spoločnosti, ale svetové odborné spoločnosti, na Slovensku musí program kongresu, či konferencie najskôr schváliť Slovenská lekárska spoločnosť
  • členovia ADL podporili v roku 2011 vyše 200 takýchto podujatí
  • účasť na medzinárodných kongresoch je u lekárov podmienená znalosťou cudzieho jazyka, odbornou špecializáciou, členstvom v odborných (napr. atestačných) komisiách, publikovaním výstupov z kongresov v odborných časopisoch, s prednáškovými aktivitami spojenými so získanými poznatkami a ich následným prenášaním do praxe
  • podpora lekárov v rámci klinických výskumov (inovatívne farmaceutické spoločnosti investujú až 20% svojho ročného obratu do výskumu, na Slovensku sú to desiatky miliónov EUR, ktoré štát nemusí následne vkladať do systému)

4. Odborná literatúra

  • podpora publikačnej činnosti jednotlivých odborníkov, ktorá súvisí s ich ďalším vzdelávaním napr. pri získavaní titulov docent, profesor a pod. a vedie k prestíži Slovenska na medzinárodnej odbornej pôde

5. Realizácia a financovanie klinických štúdií, neintervenčných klinických skúšaní, biomedicínskych výskumov

  • realizácia klinických štúdií pred uvedením liekov na trh, ktoré sú prísne kontrolované štátnymi orgánmi (na Slovensku najmä Štátny ústav na kontrolu liečiv)
  • realizácia neintervenčných klinických štúdií, ktoré sledujú používanie konkrétnych liekov v rámci bežnej zdravotníckej praxe
  • realizácia biomedicínskych výskumov týkajúcich sa výskumnej činnosti od oblasti biológie, medicíny, farmácie, ošetrovateľstva, až po pôrodnú asistenciu a psychológiu

„Vzhľadom na všetky tieto aktivity očakáva Asociácia dodávateľov liekov a zdravotníckych pomôcok skôr poďakovanie zo strany ministerstva zdravotníctva za to, že suplujeme štát v oblastiach, do ktorých nie je schopný investovať prostriedky z verejných zdrojov (ako sú dane a povinné odvody) a musia ich tak nahrádzať súkromné zdroje“ uviedla Jana Srníková.

Kontakt:
Dr. Mgr. Jana Srníková
manažérka Asociácie dodávateľov liekov a zdravotníckych pomôcok
tlf. č.: 0910 904 242
e-mail: adl@adl.sk

zverejnené: 21.05.2014 | počet zobrazení: 37142

počet prístupov od 29.08.2013: 158369
počet prístupov dnes: 106