Podpora vzdelávania zdravotníkov

« Späť
Slovenská verzia » Médiá » Tlačové správy » Podpora vzdelávania zdravotníkov

31.01.2013, Bratislava

Podpora vzdelávania zdravotníkov farmaceutickými spoločnosťami – uplácanie alebo nevyhnutnosť?

Pod hrozbou odňatia licencií prikazuje zákon zdravotníckym pracovníkov povinne a sústavne sa vzdelávať, definuje, kto im má vzdelávania zabezpečiť, nehovorí však, odkiaľ majú zamestnávatelia a odborné spoločnosti vziať na sústavné vzdelávanie peniaze. Bežným štandardom je preto podpora vzdelávania zo strany farmaceutických spoločností. Tie vynaložili na vzdelávanie zdravotníkov cca 30 mil. EUR za posledné 3 roky a na klinické štúdie viac než 50 mil. EUR. Podpora odborných vzdelávacích podujatí zo strany farmaceutických spoločností je témou, ktorá priebežne rezonuje na verejnosti, zväčša však v negatívnom kontexte. Asociácia dodávateľov liekov a zdravotníckych pomôcok sa preto rozhodla upozorniť na neoprávnenosť kritiky smerujúcej k podpore vzdelávania zdravotníckych pracovníkov zo strany farmaceutického priemyslu.

Povinnosť sústavného vzdelávania vyplýva zdravotníckym pracovníkom hneď z niekoľkých legislatívnych úprav (Zákon č. 578/2004 Z.z. platný od 1.1.2004, Vyhláška MZ 366/2005 Z.z z 13.8.2005, Nariadenie vlády SR č. 296/2010 Z.z. z 26.6.2010). Legislatíva stanovuje rámec, kto je povinný sústavne sa vzdelávať a kto má týmto osobám zabezpečiť možnosť vzdelávania.
„V rámci tejto témy však ostávajú nezodpovedané tri zásadné otázky. Po prvé, či sú inštitúcie, ktorým to zákon prikazuje, schopné zabezpečiť vzdelávanie zdravotníkov vo vlastných silách a z vlastných zdrojov? Čo by sa stalo, ak by sa farmaceutické spoločnosti rozhodli napríklad o mesiac, o dva, jednoducho stopnúť podporu vzdelávacích aktivít? A kto bude následne zodpovedný za to, ak na základe nesplnenia zákonných požiadaviek prídu lekári o licencie?“ definuje základné problémy sústavného vzdelávania Nataša Hudecová, členka prezídia Asociácie dodávateľov liekov a zdravotníckych pomôcok. Ako ďalej poznamenáva, sústavné vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov je povinné a sankcionovateľné zo strany príslušných komôr. Podľa platnej vyhlášky musia pracovníci získať účasťou na odborných podujatiach dostatočný počet kreditov (250 kreditov/5 rokov lekár, zubný lekár, 100 kreditov za 5 rokov v inom zdrav. odbore). V prípade, ak pracovník poruší túto povinnosť, lekárska komora mu môže odobrať licenciu. Zdravotníci pritom môžu účasťou na 1 odbornom podujatí, získať max. 5 až 8 kreditov. V praxi to napr. pre bežného lekára znamená účasť na viac než 30 vzdelávacích akciách za 5 rokov.

Ročne sa organizuje len na Slovensku viac než 500 odborných podujatí. Zorganizovať takýto počet vzdelávacích aktivít nie je vo fyzických, ani finančných možnostiach zamestnávateľov, ktorí trpia nedostatočným financovaním bežnej prevádzky zdravotníckych zariadení. Odborné podujatia preto vo väčšine prípadov zastrešujú odborné spoločnosti, ktorých príjmy z členských príspevkov však rovnako nestačia na organizáciu ani len polovice školení, seminárov, odborných konferencií, či kongresov. „Šírenie nových informácií dané zákonom o kontinuálnom vzdelávaní by sa iba ťažko realizovalo bez podpory výrobcov liekov, resp. výrobcov zdravotníckych pomôcok. Úloha farmaceutického priemyslu je nezastupiteľná, prináša nové poznatky, inovuje terapeutické postupy a v konečnom dôsledku zlepšujú kvalitu života, aj ho predlžuje“ hodnotí dlhoročnú spoluprácu v tejto oblasti Prof. MUDr. Pavel Švec, DrSc, predseda Etickej komisie farmaceutického priemyslu na Slovensku. „Naši členovia vynaložili na vzdelávanie zdravotníkov v roku 2012 približne 10 mil. EUR. Išlo najmä o workshopy, semináre, kongresy, panelové diskusie a pod. Je pritom absurdné spájať tieto aktivity s prvoplánovou propagáciou spoločností a ich produktov. V tomto smere je zákon veľmi prísny a ani na odborných akciách, ktoré podporíme nesmieme priamo propagovať konkrétne lieky“ spresnil MVDr. Jaroslav Vasiľ, CSc, zástupca ADL.

Členovia ADL odmietajú zužovanie problematiky vzdelávania na údajnú „kongresovú turistiku“. „Farmaceutické spoločnosti nikde na svete medzinárodné kongresy neorganizujú. Miesto a čas ich konania určujú nadnárodné odborné spoločnosti. Členovia ADL pri podpore účasti slovenských odborníkov na týchto kongresoch dôkladne zvažujú program, ale aj záujem o aktívnu či pasívnu účasť odborníkov, ktorí majú záujem vycestovať“ potvrdila Nataša Hudecová.

„Bez podpory by sa len málo odborníkov zo Slovenska dostalo na podujatia svetového významu. To, že je veľkorysosť farmaceutických spoločností z času na čas zneužívaná nie je chybou sponzorov, ale morálnou črtou podporovaného účastníka. Dovolím si povedať, že ak by konečne došlo k objektívnemu zhodnoteniu prínosu výrobcov, dodávateľov a distribútorov liekov pre našu spoločnosť, ich obraz by bol nielen lepší, ale aj reálnejší“ hovorí Prof. MUDr. Pavel Švec, Dr.Sc..

Farmaceutické spoločnosti podporujú štát nielen v rámci vzdelávania a „dlhodobého úverovania“ slovenského zdravotníctva, ale pomáhajú zdravotníckym zariadeniam aj so zapožičiavaním, prípadne zakúpením prístrojovej a diagnostickej technicky, podporujú odbornú publikačnú činnosť jednotlivých odborníkov a finančne i odborne sa spolupodieľajú na biomedicínskom výskume.

Farmaceutické spoločnosti sú súkromné spoločnosti, ktorých činnosť prísne reguluje samotné MZ SR. To stanovuje maximálne ceny liekov hradených zo zdravotného poistenia, čím priamo vplýva na výšku ziskov jednotlivých spoločností. Výdaj finančných prostriedkov na marketingové aktivity v prípade hradených i tzv. voľnopredajných liekov prísne obmedzuje hneď niekoľko zákonov a nariadení: Zákon o reklame, Zákon o lieku a zdravotníckych pomôckach, Zákon o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, ale aj Etický kódex farmaceutického priemyslu. Všetky farmaceutické spoločnosti sú zároveň zo strany materských spoločností pravidelne auditované, a to spravidla podľa prísnejších pravidiel, ako stanovuje slovenská legislatíva.

zverejnené: 21.05.2014 | počet zobrazení: 36248

počet prístupov od 29.08.2013: 165643
počet prístupov dnes: 38