ADL.sk

Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS) vydal publikáciu, v ktorej sa venuje téme predaja tzv. voľnopredajných liekov mimo lekární a porovnaniu skúseností z krajín, kde je takýto predaj povolený. Podľa INESS je rozšírenie možnosti predaja liekov bez lekárskeho predpisu (OTC) na maloobchod a zároveň rozšírenie kompetencií lekární jedným z najrýchlejších a najjednoduchších spôsobov priblíženia zdravotných služieb bližšie k zákazníkovi.

Nejednotné pravidlá predaja OTC liekov v rámci EÚ

Z pohľadu otvorenosti predaja OTC liekov v Európe nepanujú jednotné pravidlá. Zhruba polovica krajín umožňuje predávať OTC lieky mimo lekárne za rôznych podmienok. Ich súčasťou je vždy zúžený zoznam OTC liekov a prípadné ďalšie podmienky (školenia, skladovacie podmienky…).

Tabuľka 1: Otvorenosť predaja OTC liekov v Európe 2023

Argumentami za liberalizáciu je vyššia dostupnosť, emancipácia pacienta, zníženie nákladov v systéme aj nákladov pre pacienta a odľahčenie ambulantných lekárov. Argumentami proti sú najmä potenciálne nežiadúce účinky, či oneskorená diagnostika. V literatúre sú zhrnuté takto:

Tabuľka 3: Argumenty pre a proti liberalizácii

Vzor Česká republika

Vzorom pre možnú liberalizáciu je Česká republika. S českým modelom liberalizovaného predaja OTC liekov je dlhodobá skúsenosť a je odladený. Podľa INESS je vďaka podobnému prostrediu možný jeho prenos na Slovensko. V Českej republike čiastočná liberalizácia predaja OTC nastala už v roku 1998, no prakticky sa naplno prejavila až od roku 2012. Aktuálne existuje zhruba 3500 predajných miest „vyhradených liečivých prípravkov“. Za prísnych podmienok sú nimi nielen maloobchodné predajne a benzínové pumpy, ale aj iné subjekty (kúpele, ambulancie lekárov), vrátane zapojenia obcí, napríklad v spolupráci s miestnou pobočkou Českej pošty.

Možné je predávať len špecifickú podskupinu OTC, označených ako vyhrazené léčivé přípravky. Ich zoznam pripravuje Státní ústav pro kontrolu léčiv a aktuálne obsahuje 86 produktov zo 16 liekových skupín. Jedná sa o lieky proti bolesti a zápalom (ibuprofen, diklofenak), antihistaminiká (Zyrtec, Zodac, Fenistil…), dezinfekčné prostriedky, lieky proti nevoľnosti (Kinedryl), lieky na trávenie a nikotín na odvykanie. Nemôže sa však predávať najvýznamnejšia OTC položka – lieky proti kašľu. Predajcovia musia splniť skladovacie a logistické podmienky a prejsť certifikovaným školením. V praxi veľká časť predajcov volí dodávateľa týchto služieb na kľúč, vrátane školenia.

Skúmanie dopadov „konkurencie“ na české lekárne

Podiel OTC liekov na tržbách českých lekární sa zmenil len minimálne. Podľa INESS je však potrebné vnímať, že lekárenský trh sa tam v posledných rokoch dynamicky vyvíja, najmä v rámci online priestoru, ktorý dosahuje na OTC predaji už takmer 20% podiel a v rámci ďalších distribučných kanálov.

Graf 1: Počet lekární a predajcov vyhradených liečiv v ČR
(zdroj: SÚKL)

Budúcnosť slovenského lekárenského trhu

Aj slovenský lekárenský trh prešiel v ostatných rokoch zásadnými zmenami, hoci k liberalizácii predaja OTC ako v Českej republike neprišlo. Na Slovensku rovnako vznikli kamenné a virtuálne siete, privátne značky a vernostné programy, vznikli online predajne, liekové boxy či doprava kuriérom. Slovenské lekárne na komerčnej báze začali ponúkať rozšírené služby, najmä v podobe diagnostiky. Počet verejných lekární za posledných 15 rokov narástol asi o 50% na úroveň cez 1800 lekární, čo je po prepočte na obyvateľa zhruba o 30% viac, ako v ČR. Podľa údajov Eurostatu sa jedná v Európe o priemernú až mierne nadpriemernú hodnotu.

Graf 4: Vývoj počtu verejných lekární v SR medzi rokmi 2006 – 2022
(zdroj: ŠÚSR/NCZI)

Skúmanie argumentu o potenciálnom vzniku „lekárenských púš­tí“

INESS na dátach lekární z Banskobystrického kraja tiež skúmal argument o potenciálnom vzniku „lekárenských púští“ a konštatuje, že zhruba 10% obcí pod 5 000 obyvateľov v Banskobystrickom kraji má priamo v obci dostupnú lekáreň, pričom drvivá väčšina z nich je nezávislých (nesieťových, môžu – a často aj sú – súčasťou virtuálnej siete). Ziskovosť (podiel zisku na tržbách) vzorky 39 lekární v roku 2023 dosiahla priemernú hodnotu 1,6%, pričom 9 lekární bolo v roku 2023 v strate, 13 mierne nad nulou a 17 lekární malo ziskovosť nad 2,5%. Zo 496 menších obcí v kraji za 6 rokov prišlo 7 obcí o lekáreň bez náhrady, v 56 obciach ostala lekáreň prítomná.

Hlbšej analýze však bráni uchopiteľná definícia problému „lekárenskej púšte“ v kontexte zvyšujúcej sa mobility ľudí a vzniku nových distribučných kanálov. Prípadná liberalizácia OCT trhu by mala v tomto trende skôr nepatrný dopad, naviac je otázne, či negatívny, alebo pozitívny smerom k zvýšeniu dostupnosti liekov pre pacientov. Možnými reakciami na finančnú situáciu lekární v odľahlejších obciach je úprava úhradového systému (zmena regulovaných degresívnych marží) a diverzifikácia príjmov vďaka poskytovaniu nových služieb. Priestor lekární na dodatočné služby leží primárne v štyroch smeroch – v predpisovaní, diagnostike a jednoduchých zákrokoch, skríningoch a podpore adherencie pacientov.

Viac o tejto téme v publikácii INESS: (formát PDF, veľkosť 4,2 MB)

Zdroj: iness.sk | (formát PDF, veľkosť 1,5 MB) | (formát PNG, veľkosť 2,8 MB)