Slovenské zdravotníctvo je stále vážne chorým pacientom, pri živote ho držia čiastočné riešenia, ale ku komplexným opatreniam zo strany Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR, ktoré by znamenali jeho stabilizáciu, stále nedošlo. Vyplynulo to z kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR. Tá bola zameraná na postupy rezortu zdravotníctva v rokoch 2018 až 2023 v oblastiach, ktoré už v minulosti národní kontrolóri prierezovo preverovali. Išlo o päť oblastí:
NKÚ konštatuje, že napriek prijatiu čiastočných opatrení, stále chýba komplexná úprava finančného riadenia, funkčný systém využívania informačných systémov poskytujúcich dáta v čo najširšom spektre verejnej politiky zdravia, lepšie nastavenie osobnej zodpovednosti, ale i vytvorenie organizačného útvaru, ktorý by odborne a metodicky pomáhal podriadeným organizáciám. Kontrolóri odporúčajú parlamentnému výboru pre zdravotníctvo, aby zaviazal vládu žiadať od ministerstva zdravotníctva ucelenú koncepciu udržateľného finančného riadenia zdravotníctva.
Zásadným problémom je tiež hospodárenie univerzitných a fakultných zdravotníckych zariadení. Naďalej totiž tieto koncové zariadenia generujú straty, zadlžujú sa a platia faktúry vo výraznom časovom oneskorení. Ku koncu roka 2023 bol stav záväzkov 13 najväčších nemocníc cez miliardu eur. Tieto štátne zariadenia mali pritom viac ako 95 % podiel na celkovom dlhu organizácií v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva. Po lehote splatnosti boli koncom minulého roka faktúry v hodnote bezmála 700 miliónov, priemerné oneskorenie platieb bolo 397 dní.
Audit zároveň potvrdil riziko vyplývajúce z faktu, že značná časť dlhov nemocníc sa dostala do súkromných rúk a ich vymáhanie s penále môže výrazne zaťažovať rozpočet zdravotníctva a odčerpávať financie, ktoré by mali byť primárne použité na liečbu pacientov, prevádzku nemocníc či odmeňovanie lekárov a zdravotníckeho personálu. K oddlžovaniu zdravotníctva štát pristúpil za ostatných dvadsať rokov päťkrát a v tomto roku by to malo byť šiesty raz. Do konca minulého roka bolo na splatenie dlhov vynaložených viac ako 2,2 miliardy.
Slovensko oneskorenými platbami porušuje európsku smernicu o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, za čo od minulého roka čelí európskej žalobe. Štátu hrozia niekoľkomiliónové sankcie. V apríli 2024 vydal rezort zdravotníctva vyhlášku, ktorej súčasťou je krátkodobý plán v rámci nápravných opatrení v súdnom spore – poskytnutie sumy 119 mil. eur pre ústavnú starostlivosť poskytovanú vo vybraných nemocniciach na splácanie záväzkov dodávateľov a služieb. Verdikt Súdneho dvora Európskej únie v tejto veci nebol do skončenia kontroly vydaný.
NKÚ konštatuje, že až 84 % všetkých príjmov zo zdravotných poisťovní bolo použitých na mzdy a odmeňovanie zamestnancov. Zvyšných 16 % nepostačuje na zabezpečenie ostatných nákladov súvisiacich s prevádzkou i zdravotnou starostlivosťou. Ide napríklad o pretrvávajúce neriešenie investičných dlhov súvisiacich s opravu a modernizáciou budov, narastajúce ceny energií či financovanie opráv a udržiavanie zastaranej a opotrebovanej zdravotníckej techniky.
V rámci Plánu obnovy a odolnosti sa naša krajina zaviazala k reforme centralizácie riadenia najväčších nemocníc a k zriadeniu Útvaru centrálneho riadenia. Vytvoriť sa má systém centrálneho riadenia štátnych nemocníc (14 nemocníc – príspevkových organizácií a 5 nemocníc – akciových spoločností), ktorého súčasťou budú štyri oblasti:
Zriadenie útvaru však oproti pôvodným plánom mešká. V tejto súvislosti podpredsedníčka národnej autority pre externú kontrolu pripomína, že len nedávno, k 1. júlu 2020 zanikol Úrad pre riadenie podriadených organizácií, ktorý mal dané činnosti garantovať a vykonávať.
Počas šiestich kontrolovaných rokov došlo k deviatim zmenám na poste ministra. Na ministerstve bolo v tomto období zároveň prijatých 36 významných organizačných zmien, keď vznikali, zanikali a transformovali sa rôzne odborné útvary, pričom kontinuita plnenia niektorých úloh nebola vôbec zabezpečená. Príkladom nezvládnutých zmien je zánik už spomínaného Úradu pre riadenie podriadených organizácií ako aj Inštitútu zdravotnej politiky. Kontrolórom pritom neboli predložené oficiálne zdôvodnenia, prečo zanikli a nezostala po nich ani odborná písomná agenda. Nedostatok personálu kontrola odhalila aj v útvare vnútorného auditu a útvare vnútornej kontroly, dozoru a sťažností.
Zdroj: www.nku.gov.sk | (formát PDF, veľkosť 134,3 kB) | (formát PNG, veľkosť 1,7 MB)