ADL.sk

Formujeme zdravotníctvo…
Hlavné menu:
Kalendár
Po Ut St Št Pi So Ne
26 27 28 29 30 31 1
2 3 4 5 6 7 8
9 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 1

meniny má Zdenko


Predseda NKÚ: V slovenskom zdravotníctve je dátový chaos

« Späť
Úvod » Slovenská verzia » Aktuality » Predseda NKÚ: V slovenskom zdravotníctve je dátový chaos

Nefunkčný skríningový register, chýbajúce dáta či nízke výdavky na prevenciu. Slovensko zaostáva v prevencii onkologických ochorení, pričom práve účinná prevencia môže výrazne znížiť úmrtnosť aj náklady na liečbu pacientov. Napriek tomu, že v roku 2021 vstúpila do platnosti legislatíva, ktorá počíta s národným skríningovým registrom, ten stále nie je plne funkčný.

Odborníci na Slovensku tak ani v 21. storočí stále nemajú k dispozícii komplexné dáta, na základe ktorých by nastavovali preventívne skríningové programy či vyhodnocovali ich účinnosť. Na základe kontrolných zistení Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR preto navrhol parlamentnému zdravotníckemu výboru zaviazať Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR, aby predložilo akčný plán využívania skríningového registra, ako aj vybudovania strategického Národného onkologického skríningového centra s jednoznačným legislatívnym ukotvením a kompetenciami.

Kontrolóri preverili existujúce preventívne programy na skríning karcinómu hrubého čreva

Prvá fáza skríningu karcinómu hrubého čreva bola spustená ešte v roku 2019, s cieľom včasného zachytenie ochorenia v potenciálne vyliečiteľnom štádiu a zníženia úmrtnosti. V roku 2023 absolvovalo test na okultné krvácanie v stolici v skupine 50 – 75 rokov 52 % osôb z tejto vekovej kategórie. Od začiatku spustenia programu je pozitívom stúpajúci počet testovaných osôb, na výrazné zníženie úmrtnosti na rakovinu hrubého čreva je ale potrebná účasť na úrovni 65 – 70 % osôb z rizikovej vekovej skupiny. „Pre chýbajúce dáta je u nás nastavovanie štátnej zdravotnej politiky v oblasti prevencie viac na úrovni veštenia, ako faktov. Mnohým úmrtiam by sme vedeli predísť včasným zachytením diagnózy a nastavením pravidiel prevencie, ktoré by vychádzali z komplexných i reálnych údajov,“ zdôraznil predseda kontrolórov Ľubomír Andrassy. Zároveň upozornil, že okrem väčšej aktivity štátu, ktorý by mal motivovať ľudí absolvovať prehliadky, by si mal každý jednotlivec uvedomiť dôležitosť prevencie a upozornil, že včasná diagnóza okrem iného znižuje náklady na liečbu pacienta.

Chýba vyhodnocovanie programov preventívnych prehliadok

Ministerstvo zdravotníctva by podľa národných kontrolórov malo každoročne vyhodnotiť jednotlivé programy preventívnych prehliadok a porovnať ich počet s počtom novozachytených prípadov karcinómov a výškou nákladov pri včasnom, resp. neskorom zachytení tohto závažného ochorenia.

Trieštenie prevencie sťažuje vyhodnocovanie a prijímanie opatrení

Prevenciou zdravia sa na Slovensku zaoberá viacero inštitúcií. Na túto agendu dostávajú financie, ktoré sú rozdelené do rôznych programov. Až v štatistikách za rok 2022 sú ako financie na prevenciu vykazované aj prostriedky pre ambulantný sektor účelovo nasmerované na preventívne lekárske prehliadky. „Z údajov Eurostatu vyplýva, že v rokoch 2017 až 2022 dalo Slovensko na prevenciu v porovnaní s krajinami Vyšehradskej štvorky najmenej, a to v priemere iba 1,21 % z celkových výdavkov na zdravotníctvo. Najvyššia suma bolo vykázaná v roku 2022, a to 173 miliónov eur,“ uviedol Ľubomír Andrássy.

Významné postavenie Úradu verejného zdravotníctva a jeho regionálnych pobočiek

Tie získali v rokoch 2017 – 2023 na všeobecný program prevencie a ochrany zdravia takmer 382 miliónov eur, pričom v tejto sume sú rozpočtované aj prostriedky na plošnú prevádzku či mzdy zamestnancov bez možnosti vyhodnotiť účel ich použitia na jednotlivé preventívne projekty. Cez ďalší program bolo v kontrolovaných siedmich rokoch určených 940 tisíc eur napríklad na drogovú problematiku a 886 tisíc eur na Národný preventívny program. V súvislosti s narastajúcim počtom onkologických ochorení bol v roku 2018 zriadený Národný onkologický inštitút, ktorý sa má venovať aj prevencii a skríningu. Za sledované obdobie získal 3 milióny eur na akčné plány národného onkologického programu.

Zdravotné poisťovne v rokoch 2017 – 2023 uhradili preventívne prehliadky dospelých za viac ako 120 miliónov eur

Rozsah a úhrada závisela od veku poistenca a pohybovala sa v rozpätí od 25 do 75 eur. Počet preventívnych prehliadok má v ostatných rokoch rastúcu tendenciu, mierny pokles bol len v roku 2020, a to aj z dôvodu pandémie spôsobenej ochorením COVID–19. V roku 2023 absolvoval preventívnu prehliadku u všeobecného lekára pre dospelých každý tretí občan, ktorý na to mal v danom roku nárok. Cieľom zadefinovaným v strategických dokumentoch štátu je, aby v roku 2030 absolvovalo prevenciu u všeobecného lekára aspoň 60 % dospelých. Na Slovensku sú dôležitou súčasťou prevencie a osvety aj mimovládne organizácie. V roku 2023 rezort zdravotníctva nepostupoval v súlade s akčnými plánmi a nezabezpečil celú sumu na ich aktivity v oblasti osvety skríningu onkologických ochorení.

Zdroj: www.nku.gov.sk | (formát PDF, veľkosť 150,4 kB) | (formát PNG, veľkosť 1,6 MB)

« Späť
zverejnené: 17.02.2025 | počet zobrazení: 4513

počet prístupov od 29.08.2013: 1556165
počet prístupov dnes: 1227