OECD sa v najnovšej analýze výkonnosti zdravotníckych systémov v členských krajinách „Health at a Glance 2023 OECD Indicators“ zameriava okrem iného aj na digitálnu pripravenosť zdravotníckych systémov krajín OECD. Definuje, prečo by mali krajiny urýchliť digitálnu transformáciu zdravotníctva a upozorňuje na jej obrovský potenciál.
V rokoch 2019 až 2021 sa priemerná dĺžka života v krajinách OECD znížila v priemere o 0,7 roka. Infarkt, mŕtvica a iné choroby obehovej sústavy spôsobili viac ako jedno zo štyroch úmrtí; jedno z piatich úmrtí bolo spôsobené rakovinou a COVID-19 spôsobil 7% všetkých úmrtí (evidovaných údajov) v roku 2021. Takmer tretine všetkých úmrtí sa dalo predísť účinnejšou a včasnejšou prevenciou a opatreniami v oblasti zdravotnej starostlivosti. V priemere viac ako jedna tretina ľudí vo veku 16 rokov a viac uviedla, že žije s dlhodobou chorobou alebo zdravotným problémom. Podiel obyvateľstva, ktoré v roku 2022 hlásilo príznaky depresie, zostáva najmenej o 20% vyšší ako pred pandémiou.
Naďalej rastie vo väčšine krajín OECD aj miera obezity. Približne 54% dospelých má nadváhu alebo je obéznych a v priemere 18% je obéznych. Takmer každý piaty dospelý (19%) uviedol, že v priemere aspoň raz mesačne nadmerne konzumuje alkohol, pričom v Nemecku, Luxembursku, Spojenom kráľovstve a Dánsku bola miera tohto javu vyššia ako 30%.
Starostlivosť o zdravie sa odkladá aj z finančných dôvodov. Platby domácností z vlastného vrecka tvoria v priemere necelú pätinu výdavkov na zdravie, pričom v Mexiku je to viac ako 40%. U najmenej majetných osôb je v priemere trikrát vyššia pravdepodobnosť, že odkladajú alebo nevyhľadajú zdravotnú starostlivosť, ako u osôb z najvyššieho príjmového kvintilu.
Telekonzultácie môžu zlepšiť dostupnosť, najmä v odľahlých oblastiach. Počet telekonzultácií sa od pandémie výrazne zvýšil a v roku 2021 tvorili v priemere 19% všetkých konzultácií s lekárom. Pripravenosť krajiny na digitálnu transformáciu závisí od silnej úrovne správy zdravotníckych údajov, koherentných prístupov k digitálnej bezpečnosti a schopnosti zodpovedne využívať digitálne nástroje (vrátane umelej inteligencie) vo verejný prospech.
Hoci 90% krajín OECD má zavedený elektronický zdravotný portál, len 42% uviedlo, že verejnosť má prostredníctvom portálu prístup ku všetkým svojim údajom a zároveň s nimi môže aj pracovať. Približne tretina (38%) krajín nemá klinické štandardy ani certifikáciu dodávateľov systémov elektronických zdravotných záznamov, čo obmedzuje interoperabilitu zdravotných údajov.
Zdroj: