Dáta Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) ukazujú, že v priemere užil každý Slovák v roku 2024 takmer jedno celé balenie antibiotík. Spotreba antibiotík na Slovensku síce mierne klesla, stále je však vysoká a veľkým problémom zostáva antimikrobiálna rezistencia, teda čoraz vyššia odolnosť baktérií voči antibiotikám.
Zo štatistík NCZI vyplýva, že kým v roku 2015 predpísali lekári slovenským pacientom 5,6 milióna balení antibiotík, počas pandémie v roku 2020 klesol počet na 3,4 milióna. V roku 2022 však spotreba antibiotík znova prudko stúpla na 5,4 milióna balení a odvtedy pomaly klesá. Hovorkyňa NCZI uviedla, že v roku 2024 spotreba antibiotík medziročne klesla o približne 3 percentá. Vlani Slováci spotrebovali bezmála 5 miliónov balení týchto liekov, pričom najčastejšie im lekári predpisovali širokospektrálne antibiotiká, ktoré sa využívajú najmä pri ochoreniach dýchacích či močových ciest.
Lekárom pri rozhodovaní o nasadení antibiotík pomáhajú
klinické príznaky aj CRP testy.
Pred rozhodnutím o liečbe je vždy dôležité rozlíšiť, či ide
o vírusovú alebo bakteriálnu infekciu. Antibiotiká nie sú účinné na
vírusové infekcie, ako sú prechladnutie, či chrípka alebo väčšina
zápalov hrdla. Účinné sú proti bakteriálnym infekciám ako napríklad
zápal pľúc či angína, ale aj pri zápaloch močových ciest a kože.
Svetový týždeň povedomia o antimikrobiálnej
rezistencii
Na zvýšenie povedomia o antimikrobiálnej rezistencii upozorňuje Svetová
zdravotnícka organizácia (WHO) a to aj prostredníctvom Svetového týždeň
povedomia o antimikrobiálnej rezistencii (18. až 24. novembra).
Podľa posledných zistení WHO bola v roku 2023 každá šiesta laboratórne potvrdená bakteriálna infekcia rezistentná na bežné antibiotiká. Medzi rokmi 2018 a 2023 sa rezistencia zvýšila u viac ako 40% monitorovaných kombinácií patogénov a antibiotík. WHO hovorí o vážnej rastúcej hrozbe pre verejné zdravie.
Odhaduje, že odolnosť voči antibiotikám je najvyššia v regiónoch juhovýchodnej Ázie a východného Stredomoria, kde bola každá tretia hlásená infekcia rezistentná. Analýzy WHO ďalej ukazujú, že na viac ako 40% baktérií Escherichia coli a viac ako 55% Klebsiella pneumoniae na celom svete v súčasnosti nezaberajú cefalosporíny tretej generácie, ktoré sú liečbou prvej voľby pre tieto infekcie. V africkom regióne rezistencia dokonca presahuje 70%.
Prečo je mikrobiálna rezistencia nebezpečná?
Antibiotiká sú jedným z najvýznamnejších objavov modernej medicíny. Ich
neodôvodnené užívanie však môže spôsobiť rezistenciu voči
bakteriálnym infekciám. Podľa európskych údajov zomiera ročne až
35-tisíc Európanov v priamom dôsledku infekcií odolných voči
antibiotikám. Problémom je nielen pričasté predpisovanie týchto liekov, ale
aj ich nesprávne užívanie. Typickým príkladom je tuberkulóza, pri ktorej
predčasné ukončenie liečby vedie k nárastu rezistencie. Ďalšou
komplikáciou je fakt, že antibiotiká nepôsobia len na baktérie, ktoré
treba zlikvidovať, no aj na baktérie, ktoré sa bežne nachádzajú na koži
alebo v našom tele. Aj tieto baktérie sa počas užívania antibiotík
prispôsobujú podmienkam, v ktorých žijú a robia všetko preto, aby
prežili za každú cenu. Čím dlhšie sú vystavené pôsobeniu antibiotík,
tým je pravdepodobnejšie, že si vytvoria odolnosť. Rezistentné baktérie
oslabujú organizmus a môžu sa nekontrolovateľne šíriť, až nakoniec
spôsobia infekcie aj u ľudí, ktorí neužívali žiadne antibiotiká.
Zdroj: tlačová správa NCZI (formát PDF, veľkosť 485,4 kB)