ADL.sk

Slovensko patrí podľa OECD ku krajinám s najnižšou priemernou dĺžkou života

OECD vydala každoročnú kľúčovú publikáciu z oblasti zdravia – Health at a Glance 2023 OECD Indicators, ktorá poskytuje komplexný súbor ukazovateľov zdravia obyvateľstva a výkonnosti zdravotníckych systémov v členských krajinách OECD a v kľúčových rozvíjajúcich sa ekonomikách. Zahŕňajú zdravotný stav, rizikové faktory zdravia, prístup k zdravotnej starostlivosti a jej kvalitu a zdroje systému zdravotníctva. Analýza vychádza z najnovších porovnateľných oficiálnych národných štatistík a ďalších zdrojov.

Slovensko – výsledky

• Aj keď sa priemerná dĺžka života vo väčšine krajín za posledné desaťročie zvýšila, Slovensko patrí medzi krajiny s najnižšou priemernou dĺžku života (menej ako 75 rokov). Zároveň sa počas pandémie (pravdepodobne dočasne) táto hodnota ešte znížila.
• Na Slovensku, v Luxembursku a v Turecku sa miera fajčenia zvýšila (o 2 percentu­álne body).
• Rakovina prsníka je druhou najčastejšou príčinou úmrtia na rakovinu u žien.
• Slovenská republika sa radí medzi krajiny s najnižšou mierou skríningu (preventívna mamografia), nedosahujúcu ani 30% (naproti tomu v Dánsku, Fínsku, Portugalsku a Švédsku až 80 % alebo viac žien vo veku 50 – 69 rokov).
• Spomedzi krajín OECD, patrilo v roku 2021 Slovensko do skupiny krajín s najvyššou mierou úmrtnosti na rakovinu (v Maďarsku, Slovenskej republike, Slovinsku, Lotyšsku a Poľsku 240 a viac úmrtí na 100 000 obyva­teľov).
• Čakacie lehoty sa od roku 2011 zvýšili najmä v Slovinsku, Estónsku, Írsku a Slovenskej republike.
• Slovensko patrí medzi krajiny s najvyššou mierou krytia ambulantnej lekárskej starostlivosti z povinného poistného systému (viac ako 90%).
• Na Slovensku, ako aj v Poľsku a v Mexiku predstavovali výdavky na lieky viac ako 60% OOP – Out Of Pocket výdavkov na zdravie.
• Odporúčaný cieľ WHO zaočkovanosti proti sezónnej chrípke, 75 % ľudí vo veku 65 rokov a viac, sa v roku 2021 podarilo dosiahnuť len v UK (81%), KR (80%) a DK a IE (75%).
• Miera imunizácie na Slovensku nedosahovala ani 15%.
• V rokoch 2019 až 2021 Slovenská republika a Poľsko, zaznamenali výrazný nárast úmrtnosti po akútnom infarkte myokardu (AMI).
• V rovnakom období došlo v Litve, Slovenskej republike a Českej republike k výraznému zvýšeniu úmrtnosti na ischemickú cievnu mozgovú príhodu.
• Výdavky na zdravotnícky tovar (vrátane liekov) v krajinách s nižšími príjmami často predstavujú vyšší podiel výdavkov v porovnaní so službami. Napríklad v roku 2021 predstavovali výdavky na zdravotnícke potreby na Slovensku približne 30% všetkých výdavkov na zdravie.
• Výdavky na ambulantných poskytovateľov v Grécku, Holandsku a Slovenskej republike, ostali v roku 2021 pod úrovňou 20% celkových výdavkov na zdravotnú starostlivosť.
• Hustota lekárov je vo všeobecnosti vyššia v metropolitných regiónoch.
• V roku 2021 boli rozdiely v hustote lekárov medzi metropolitnými a odľahlými regiónmi najväčšie v Litve, Lotyšsku a Slovenskej republike.
• Počet zdravotných sestier na 1 000 obyvateľov za posledné desaťročie vzrástol takmer vo všetkých krajinách OECD s výnimkou Lotyšska, Slovenskej republiky a Švédska, kde v rokoch 2011 až 2021 mierne klesol.
• Mnohé lekárske fakulty v RO, BG, SR, ČZ, HU a PL lákajú čoraz viac zahraničných študentov medicíny, často tým, že ponúkajú programy v angličtine. Vo väčšine prípadov títo zahraniční študenti po ukončení štúdia v krajine nezostávajú.

Zdroj:

• www.health.gov.sk | (formát PDF, veľkosť 150,1 kB) | (formát PNG, veľkosť 1 005,7 kB)
• Health at a Glance 2023 OECD Indicators (formát PDF, veľkosť 15,9 MB)