Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) pripravil niekoľko údajov na porovnanie z oblasti verejného zdravotného poistenia medzi Slovenskom a Českou republikou. Vychádza z nich, že do českého zdravotníctva naďalej plynie viac zdrojov ako na Slovensku.
Financovanie verejného zdravotného poistenia na Slovensku je ekonomicky aktívnymi poistencami („EAP“) zabezpečované platbou poistného, ktorá sa vyberá formou zdravotných odvodov. Za približne 56 % poistencov platí poistné štát. Poistné platené štátom za takýchto poistencov dosiahlo na Slovensku v roku 2023 sumu 2,081 miliardy eur, čo predstavovalo 29 % z celkového verejného zdravotného poistenia.
Od roku 2024 sa pri platbe za poistencov štátu (najmä dôchodcovia, deti, študenti, matky na materskej a rodičovskej dovolenke a nezamestnaní evidovaní na úrade práce) uplatňuje sadzba vo výške 4,5 % z vymeriavacieho základu, ktorým je 12–násobok priemernej mesačnej mzdy spred 2 rokov. Výška sadzby v roku 2025 by mala zostať na rovnakej úrovni, t. j. 4,5 % a od roku 2026 by sa mala zvýšiť na 5 %.
V roku 2023 bol podiel poistencov štátu v Českej republike taktiež na úrovni 56 %. Poistné platené štátom za jeho poistencov predstavovalo 30 % celkových zdrojov zo zdravotného poistenia, čo je zaokrúhlene o jeden percentuálny bod viac ako na Slovensku. Výška poistného v Českej republike je stanovená zákonom ako 13,5 % z určeného vymeriavacieho základu. Pre zamestnancov je vymeriavacím základom hrubá mzda a pre poistencov štátu je vymeriavací základ stanovený zákonom.
Podiel platby za poistencov štátu na celkových zdrojoch bol v rokoch 2020 až 2022 na Slovensku výrazne nižší ako v Českej republike. V roku 2022 bol rozdiel takmer dvojnásobný. V roku 2023 bola platba v Českej republike vyššia približne o 32 %, v roku 2024 sa predpokladá rozdiel vo výške 41 %. V roku 2024 sa na základe prognóz predpokladá opätovný pokles podielu poistného plateného štátom. Je to čiastočne spôsobené miernym znížením platby za poistenca štátu oproti roku 2023, ale rozhodujúci vplyv bude mať zvýšenie odvodového zaťaženia pre ekonomicky aktívnych poistencov o 1 p. b. od 01.01.2024.
Vďaka vyšším zárobkom je aj mesačná platba poistného za EAP vyššia v Českej republike ako na Slovensku. Rozdiel medzi krajinami však nie je taký významný ako v prípade platby za poistencov štátu. V roku 2021 bol rozdiel 21 %, v rokoch 2022 a 2023 platili českí ekonomicky aktívni poistenci viac o 24 %. Objem zdrojov v zdravotníckych systémoch je však vzhľadom na mieru ich efektívnosti relatívny. Z toho vyplýva, že Slovensko sa môže ku kvalite zdravotnej starostlivosti Českej republiky priblížiť alebo vzdialiť práve tým, ako efektívne dokáže so svojimi obmedzenými zdrojmi verejného zdravotného systému hospodáriť.
Úrad pripomína, že v žiadnom zdravotníctve na svete nie je dosť zdrojov. Náklady na obstaranie dokonalejších zdravotníckych prístrojov, účinnejších liekov, požiadavky zdravotníkov na lepšie pracovné podmienky, ako aj požiadavky pacientov na kvalitnú a dostupnú zdravotnú starostlivosť tradične prevyšujú dostupné zdroje. Do hľadania súladu medzi zdrojmi a potrebami je zapojených viac faktorov ako len mechanické a nepopulárne zvyšovanie zdravotných odvodov. Úroveň organizácie práce, zdravotnej prevencie, tlak na hospodárnosť sú významné činitele zdravotnej politiky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k poznaniu, že efektívne minuté euro prináša vyššiu hodnotu za peniaze ako dve eurá vynaložené neefektívne.
ÚDZS preto podporuje všetky kľúčové reformy, počnúc plnohodnotným zavedením klasifikačno-úhradového mechanizmu DRG, cez optimalizáciu siete nemocníc, reformu ambulantnej starostlivosti až po dostatočnú výchovu nových medikov a zdravotných sestier, pretože ich nedostatok je alarmujúci a má zásadný vplyv na kvalitu a dostupnosť zdravotnej starostlivosti na Slovensku.
Zdroj: tlačová správa ÚDZS (formát PDF, veľkosť 330,6 kB)