Kalendár
Po Ut St Št Pi So Ne
29 30 31 1 2 3 4
5 6 7 8 9 10 11
12 13 14 15 16 17 18
19 20 21 22 23 24 25
26 27 28 29 30 31 1

Čo zastaví reexport? Poradiť si nevie ani EÚ

« Späť
Slovenská verzia » Médiá » Napísali o nás » Čo zastaví reexport? Poradiť si nevie ani EÚ

Hospodárske noviny a Zdravotnícke noviny, 20, Príloha – Lídri farmácie – Reexport, 19.02.2015, Katarína Šterbová

Čo zastaví reexport? Poradiť si nevie ani Európska únia

Mnohí pacienti sa nevedia dostať k svojmu lieku a farmaceutické firmy platia pokuty. A to len preto, lebo z liekov pre slovenských pacientov si niektoré firmy urobili biznis. Tým, že ich za viac peňazí predávajú do zahraničia.
Najväčší problém je s drahšími liekmi, v lekárňach chýbajú najmä antipsychotiká, antibiotiká, antiepileptiká, antikoagulanciá. …
Mnohí pacienti sa nevedia dostať k svojmu lieku a farmaceutické firmy platia pokuty. A to len preto, lebo z liekov pre slovenských pacientov si niektoré firmy urobili biznis. Tým, že ich za viac peňazí predávajú do zahraničia.
Najväčší problém je s drahšími liekmi, v lekárňach chýbajú najmä antipsychotiká, antibiotiká, antiepileptiká, antikoagulanciá. Vývoz liekov od roku 2013 zo zákona monitoruje Štátny ústav pre kontrolu liečiv. Odvtedy už vydal 295 rozhodnutí o zákaze vývozu na 37 druhov liekov. A to sa nepáči Európskej komisii. „Slovenská republika ako jediná z EÚ má v zákone ustanovenú možnosť zakázať vývoz liekov. Preto Európska komisia začala vyšetrovať zavedenie monitorovania vývozu liekov prostredníctvom EÚ Pilotu č. 5257/13/ENTR," uviedla Zuzana Čižmáriková z ministerstva zdravotníctva.
Komisia skúmala, či náš zákon o liekoch nie je prekážkou pre voľný pohyb tovarov, ktorá obmedzuje vývozy liekov pri obchodovaní medzi členskými štátmi EÚ. „Komisia vyšetrovanie uzavrela ešte v júli s tým, že opatrenia SR nemôže akceptovať a vyjadrila sa, že hodlá otvoriť proti Slovenskej republike konanie o porušení zmluvy o fungovaní EÚ," vysvetlila Z. Čižmáriková. Spresnila, že rezort požiadal Európsku komisiu o bilaterálne rokovania, ktoré sa uskutočnili v septembri a v novembri 2014 a najbližšie sa uskutoční na MZ SR vo februári. Doplnila, že za nedostupnosťou liekov nemusí byť iba reexport. „Ministerstvo dosiaľ začalo 59 správnych konaní proti držiteľom rozhodnutí a udelilo 25 pokút v celkovej sume 250 000 eur za nedostupnosť liekov na slovenskom trhu," spresnila Z. Čižmáriková.
Pomôže ďalší zákaz?
Skupovaniu liekov určených slovenským pacientom a následnému predaju do zahraničia sa venujú predovšetkým distribučné firmy. Tie lieky skupujú z lekární. Preto poslanec za KDH a exminister zdravotníctva navrhol zakázať nákup liekov z lekárne distribútorom za účelom ich predaja do zahraničia. Ak by parlament zákaz schválil, platiť by mohol začať už v apríli. Návrh exministra upravuje povinnosť pre veľkodistribútorov liekov odoberať lieky buď iba od veľkodistribútora alebo od výrobcu. Okrem toho budú musieť lekárne viesť dokumentáciu o každej dodávke lieku, a tým sa bude sledovať cesta lieku. Lekáreň, ktorej prevádzkovateľ je zároveň aj veľkodistribútorom liekov, nesmie predávať tie lieky, ktoré kúpila ako lekáreň. I. Uhliarik je presvedčený, že návrh pomôže zvýšiť zásoby liekov u nás. Skúsenosti z Česka Ministerstvo zdravotníctva si však nemyslí, že tento návrh problém reexportov vyrieši. Ukazujú to skúsenosti z Česka. „Zákaz či obmedzenie spätného predaja liekov lekárňam distribútorom nepomohol obmedziť reexport liekov do tretích krajín, resp. zabezpečiť dostupnosť týchto liekov v iných lekárňach na území ČR," píše sa v stanovisku rezortu. Na porovnanie, v prvom štvrťroku roku 2013 bolo v Česku exportovaných 4 922 199 balení liekov, zatiaľ čo v prvom kvartáli roku 2014 (po nadobudnutí zákazu spätného predaja liekov) bolo exportovaných 4 425 106 balení. Ako uviedol prezident Českej lekárnickej komory PharmDr. Lubomír Chudoba, objem reexportovaných liekov zostal po tejto zákonnej úprave viacmenej rovnaký. „Podstatne sa musel teda zintenzívniť vývoz liekov priamo distribútormi bez zapojenia lekární," spresnil.
Najmä onkologiká
Obľúbeným trhom na vývoz liekov zo Slovenska je Veľká Británia, Česko, škandinávske krajiny, Nemecko, Rakúsko. Podľa odborníkov celý trh paralelného obchodu v EÚ dosahuje hodnotu 5,3 miliardy eur a za rok narástol o 4 %, v objeme vývozu dominujú lieky na srdcové a respiračné ochorenia. „V hodnote vyvezených liekov vedú onkologické lieky a lieky na nervovú sústavu, pričom ceny niektorých drahých liekov sú v uvedených krajinách aj viac ako päťnásobne vyššie ako u nás, pri lacnejších generikách je rozdiel až desaťnásobný," uviedla odborná garantka lekárne Harmónia JUDr. RNDr. Hana Vrabcová. Lieky zo Slovenska vyvážajú špecializované firmy s licenciou na distribúciu, ktoré sú priamo napojené na spolupracujúce lekárne, približne jedna štvrtina až jedna tretina lekární nakupuje lieky s cieľom ich predaja na reexport do iných krajín. Vyplýva to z dát IMS a Národného centra zdravotníckych informácií. Na Slovensku je takýchto špecializovaných firiem približne 50. „Okrem nich sa reexportu venujú aj bežné distribučné firmy (približne 20), ktoré vyvážajú lieky priamo nakúpené od výrobcu," dodala H. Vrabcová.
Nepredvídateľný dopyt
Nedostatok niektorých liekov by nevyriešila ani ich zvýšená výroba. Výrobcovia dnes podľa ADL plánujú výrobu liekov na základe odhadu preskripcie a vývoja chorobnosti pri existujúcich skupinách pacientov. „Môžu sa opierať iba o reálne existujúce skupiny pacientov a priemernú spotrebu v daných indikáciách. Dopyt zo strany reexportu je však nepredvídateľný," doplnila asistentka kancelárie Asociácie dodávateľov liekov (ADL) Zuzana Kralovičová. Ako ďalej ozrej mila, pri aktuálnom rámcovom definovaní spotreby nie je možné účinne zásobovať pacientov, ktorí lieky potrebujú. Treba si uvedomiť, že výroba liekov sa štandardne plánuje štyri až šesť mesiacov vopred a má svoje ekonomické pravidlá. Na základe reexportu vzniká podľa ADL nepredvídateľný výpadok a ten už len z technických dôvodov nie je možné urýchlene nahradiť. „Paradoxom však v tejto súvislosti je skutočnosť, že aj keď výrobca liek dovezie v množstve dostatočnom pre potreby sloven ských pacientov, na obdobie do nasledujúcej dodávky, môže byť sankcionovaný za to, keď sa liek minie v dôsledku reexportu," povedala Z. Kralovičová. Zástupcovia ADL sú presvedčení, že tak, ako je dnes zverejňovaný zoznam liekov so zakázaným vývozom, by mal byť rovnako zverejnený aj zoznam povolených vývozov. Na stránke ŠÚKL sú zverejňované mená spoločností, ktorým bol vývoz zakázaný. „Dnes však nie je verejne dostupná informácia, koľko firiem má povolenie lieky reexportovať," vysvetlila Z. Kralovičová. Ďalšou z možností riešenia reexportu je podľa ADL definovať a priebežne upravovať skupinu liekov, ktoré sú z hľadiska ceny a množstva najatraktívnejšie pre reexport a umožniť ich vývoz iba v prípade, ak by nebola ohrozená spotreba na recepty. Pomôcť by podľa ADL mohli aj zmeny v cenovej regulácii a v systéme stanovovania cien či vedenie dokumentácie o každej dodávke lieku, ktoré je i cestou na sledovanie bezpečnosti liekov.
Ako sa uvádza v publikácii HPI Analýza lekárenského trhu na Slovensku a v Českej republike, celkovo sa odhaduje, že reexport tvorí v EÚ dve až štyri percentá všetkých predaných liekov. V niektorých krajinách však lieky z paralelného dovozu tvoria významne vyššie percentá, napríklad vo Švédsku, v Dánsku či v Holandsku (asi 20 percent), v Írsku (8 percent) alebo vo Veľkej Británii (7 percent). Podľa analýzy HPI predstavuje dnes reexport liekov v celej EÚ objem viac ako 5,2 mld. eur ročne. „Viacerí ľudia v sektore pripomínajú, že jedine reexport v súčasnosti udržiava mnohé lekárne na trhu. Tie by sa vzhľadom na klesajúce marže a predaje liekov, ako aj zvyšujúci sa počet lekární, udržali na trhu len ťažko," zhrnuli autori publikácie.
Obľúbeným trhom na vývoz liekov zo Slovenska je Veľká Británia, Česko, škandinávske krajiny, Nemecko, Rakúsko.
Štvrtina až tretina lekární nakupuje lieky s cieľom ich predaja na reexport do iných krajín.

Rok 2013

  • V roku 2013 bolo prijatých 14 618 oznámení o plánovanom vývoze pre 577 liekov, išlo o 3 139 238 b­alení liekov
  • Oznámenia zaslalo 28 veľkodistri­bučných spoločností, vývoz nahlásili do 28 krajín
  • Z tohto počtu zrealizovalo vývoz 20 veľkodistri­bučných spoločností
  • Zo Slovenska bolo celkovo vyvezených 512 liekov v množstve 1 031 229 ks balení, čo predstavuje približne tretinu z oznámeného počtu balení
  • V roku 2013 vydal ŠÚKL 113 rozhodnutí o nepovolení vývozu

Rok 2014

  • Za rok 2014 bolo prijatých 18 229 oznámení o plánovanom vývoze pre 1096 liekov, celkovo išlo o 4 025 714 b­alení liekov
  • Oznámenia zaslalo 28 veľkodistri­bučných spoločností, vývoz nahlásili do 24 krajín
  • ŠÚKL vydal 182 rozhodnutí o nepovolení vývozu
  • Rozhodnutia boli vydané 10 distribučným spoločnostiam, ktoré plánovali vyviezť tieto lieky prevažne do západných krajín ako Nemecko, Veľká Británia a Holandsko
  • Medzi najviac vyvážané lieky patrili psycholeptiká, antianemiká a lieky používané pri ochoreniach tráviaceho traktu

Rok 2015

  • Za rok 2015 má ŠÚKL doposiaľ k dispozícii iba údaje o počte oznámení o zámere vyviezť liek, čo predstavuje 1 655 oznámení ŠÚKL zakázal v januári vývoz štyroch liekov – Xeplion, Viread, Yentreve a Clexane

 

Zdroj: ŠÚKL

zverejnené: 19.02.2015 | počet zobrazení: 27929

počet prístupov od 29.08.2013: 165640
počet prístupov dnes: 35