Hospodárske noviny a Zdravotnícke noviny, 20, Príloha – Lídri farmácie – Reexport, 19.02.2015, Katarína Šterbová
Čo zastaví reexport? Poradiť si nevie ani Európska únia
Mnohí pacienti sa nevedia dostať k svojmu lieku
a farmaceutické firmy platia pokuty. A to len preto, lebo z liekov pre
slovenských pacientov si niektoré firmy urobili biznis. Tým, že ich za viac
peňazí predávajú do zahraničia.
Najväčší problém je s drahšími liekmi, v lekárňach chýbajú najmä
antipsychotiká, antibiotiká, antiepileptiká, antikoagulanciá. …
Mnohí pacienti sa nevedia dostať k svojmu lieku a farmaceutické firmy platia
pokuty. A to len preto, lebo z liekov pre slovenských pacientov si niektoré
firmy urobili biznis. Tým, že ich za viac peňazí predávajú do
zahraničia.
Najväčší problém je s drahšími liekmi, v lekárňach chýbajú najmä
antipsychotiká, antibiotiká, antiepileptiká, antikoagulanciá. Vývoz liekov
od roku 2013 zo zákona monitoruje Štátny ústav pre kontrolu liečiv.
Odvtedy už vydal 295 rozhodnutí o zákaze vývozu na 37 druhov liekov.
A to sa nepáči Európskej komisii. „Slovenská republika ako jediná z EÚ
má v zákone ustanovenú možnosť zakázať vývoz liekov. Preto Európska
komisia začala vyšetrovať zavedenie monitorovania vývozu liekov
prostredníctvom EÚ Pilotu č. 5257/13/ENTR," uviedla Zuzana Čižmáriková
z ministerstva zdravotníctva.
Komisia skúmala, či náš zákon o liekoch nie je prekážkou pre voľný
pohyb tovarov, ktorá obmedzuje vývozy liekov pri obchodovaní medzi
členskými štátmi EÚ. „Komisia vyšetrovanie uzavrela ešte v júli
s tým, že opatrenia SR nemôže akceptovať a vyjadrila sa, že hodlá
otvoriť proti Slovenskej republike konanie o porušení zmluvy o fungovaní
EÚ," vysvetlila Z. Čižmáriková. Spresnila, že rezort požiadal Európsku
komisiu o bilaterálne rokovania, ktoré sa uskutočnili v septembri a
v novembri 2014 a najbližšie sa uskutoční na MZ SR vo februári. Doplnila,
že za nedostupnosťou liekov nemusí byť iba reexport. „Ministerstvo dosiaľ
začalo 59 správnych konaní proti držiteľom rozhodnutí a udelilo
25 pokút v celkovej sume 250 000 eur za nedostupnosť liekov na slovenskom
trhu," spresnila Z. Čižmáriková.
Pomôže ďalší zákaz?
Skupovaniu liekov určených slovenským pacientom a následnému predaju do
zahraničia sa venujú predovšetkým distribučné firmy. Tie lieky skupujú
z lekární. Preto poslanec za KDH a exminister zdravotníctva navrhol
zakázať nákup liekov z lekárne distribútorom za účelom ich predaja do
zahraničia. Ak by parlament zákaz schválil, platiť by mohol začať už
v apríli. Návrh exministra upravuje povinnosť pre veľkodistribútorov
liekov odoberať lieky buď iba od veľkodistribútora alebo od výrobcu. Okrem
toho budú musieť lekárne viesť dokumentáciu o každej dodávke lieku, a
tým sa bude sledovať cesta lieku. Lekáreň, ktorej prevádzkovateľ je
zároveň aj veľkodistribútorom liekov, nesmie predávať tie lieky, ktoré
kúpila ako lekáreň. I. Uhliarik je presvedčený, že návrh pomôže
zvýšiť zásoby liekov u nás. Skúsenosti z Česka Ministerstvo
zdravotníctva si však nemyslí, že tento návrh problém reexportov vyrieši.
Ukazujú to skúsenosti z Česka. „Zákaz či obmedzenie spätného predaja
liekov lekárňam distribútorom nepomohol obmedziť reexport liekov do tretích
krajín, resp. zabezpečiť dostupnosť týchto liekov v iných lekárňach na
území ČR," píše sa v stanovisku rezortu. Na porovnanie, v prvom
štvrťroku roku 2013 bolo v Česku exportovaných 4 922 199 balení
liekov, zatiaľ čo v prvom kvartáli roku 2014 (po nadobudnutí zákazu
spätného predaja liekov) bolo exportovaných 4 425 106 balení. Ako uviedol
prezident Českej lekárnickej komory PharmDr. Lubomír Chudoba, objem
reexportovaných liekov zostal po tejto zákonnej úprave viacmenej rovnaký.
„Podstatne sa musel teda zintenzívniť vývoz liekov priamo distribútormi
bez zapojenia lekární," spresnil.
Najmä onkologiká
Obľúbeným trhom na vývoz liekov zo Slovenska je Veľká Británia, Česko,
škandinávske krajiny, Nemecko, Rakúsko. Podľa odborníkov celý trh
paralelného obchodu v EÚ dosahuje hodnotu 5,3 miliardy eur a za rok
narástol o 4 %, v objeme vývozu dominujú lieky na srdcové a respiračné
ochorenia. „V hodnote vyvezených liekov vedú onkologické lieky a lieky na
nervovú sústavu, pričom ceny niektorých drahých liekov sú v uvedených
krajinách aj viac ako päťnásobne vyššie ako u nás, pri lacnejších
generikách je rozdiel až desaťnásobný," uviedla odborná garantka lekárne
Harmónia JUDr. RNDr. Hana Vrabcová. Lieky zo Slovenska vyvážajú
špecializované firmy s licenciou na distribúciu, ktoré sú priamo napojené
na spolupracujúce lekárne, približne jedna štvrtina až jedna tretina
lekární nakupuje lieky s cieľom ich predaja na reexport do iných krajín.
Vyplýva to z dát IMS a Národného centra zdravotníckych informácií. Na
Slovensku je takýchto špecializovaných firiem približne 50. „Okrem nich sa
reexportu venujú aj bežné distribučné firmy (približne 20), ktoré
vyvážajú lieky priamo nakúpené od výrobcu," dodala H. Vrabcová.
Nepredvídateľný dopyt
Nedostatok niektorých liekov by nevyriešila ani ich zvýšená výroba.
Výrobcovia dnes podľa ADL plánujú výrobu liekov na základe odhadu
preskripcie a vývoja chorobnosti pri existujúcich skupinách pacientov.
„Môžu sa opierať iba o reálne existujúce skupiny pacientov a priemernú
spotrebu v daných indikáciách. Dopyt zo strany reexportu je však
nepredvídateľný," doplnila asistentka kancelárie Asociácie dodávateľov
liekov (ADL) Zuzana Kralovičová. Ako ďalej ozrej mila, pri aktuálnom
rámcovom definovaní spotreby nie je možné účinne zásobovať pacientov,
ktorí lieky potrebujú. Treba si uvedomiť, že výroba liekov sa štandardne
plánuje štyri až šesť mesiacov vopred a má svoje ekonomické pravidlá. Na
základe reexportu vzniká podľa ADL nepredvídateľný výpadok a ten už len
z technických dôvodov nie je možné urýchlene nahradiť. „Paradoxom však
v tejto súvislosti je skutočnosť, že aj keď výrobca liek dovezie
v množstve dostatočnom pre potreby sloven ských pacientov, na obdobie do
nasledujúcej dodávky, môže byť sankcionovaný za to, keď sa liek minie
v dôsledku reexportu," povedala Z. Kralovičová. Zástupcovia ADL sú
presvedčení, že tak, ako je dnes zverejňovaný zoznam liekov so zakázaným
vývozom, by mal byť rovnako zverejnený aj zoznam povolených vývozov. Na
stránke ŠÚKL sú zverejňované mená spoločností, ktorým bol vývoz
zakázaný. „Dnes však nie je verejne dostupná informácia, koľko firiem
má povolenie lieky reexportovať," vysvetlila Z. Kralovičová. Ďalšou
z možností riešenia reexportu je podľa ADL definovať a priebežne
upravovať skupinu liekov, ktoré sú z hľadiska ceny a množstva
najatraktívnejšie pre reexport a umožniť ich vývoz iba v prípade, ak by
nebola ohrozená spotreba na recepty. Pomôcť by podľa ADL mohli aj zmeny
v cenovej regulácii a v systéme stanovovania cien či vedenie dokumentácie
o každej dodávke lieku, ktoré je i cestou na sledovanie bezpečnosti
liekov.
Ako sa uvádza v publikácii HPI Analýza lekárenského trhu na Slovensku a
v Českej republike, celkovo sa odhaduje, že reexport tvorí v EÚ dve až
štyri percentá všetkých predaných liekov. V niektorých krajinách však
lieky z paralelného dovozu tvoria významne vyššie percentá, napríklad vo
Švédsku, v Dánsku či v Holandsku (asi 20 percent), v Írsku (8 percent)
alebo vo Veľkej Británii (7 percent). Podľa analýzy HPI predstavuje dnes
reexport liekov v celej EÚ objem viac ako 5,2 mld. eur ročne. „Viacerí
ľudia v sektore pripomínajú, že jedine reexport v súčasnosti udržiava
mnohé lekárne na trhu. Tie by sa vzhľadom na klesajúce marže a predaje
liekov, ako aj zvyšujúci sa počet lekární, udržali na trhu len ťažko,"
zhrnuli autori publikácie.
Obľúbeným trhom na vývoz liekov zo Slovenska je Veľká Británia, Česko,
škandinávske krajiny, Nemecko, Rakúsko.
Štvrtina až tretina lekární nakupuje lieky s cieľom ich predaja na
reexport do iných krajín.
Rok 2013
Rok 2014
Rok 2015
Zdroj: ŠÚKL